Je skutočne záujem o diverzifikáciu?

Podľa neoficiálnych informácií, ktoré nám v Slovnafte odmietli potvrdiť, spoločnosť Slovnaft a spracovateľ ropy v ČR - Česká rafinérska uvažujú o tom, že by sa o privatizáciu 49-percentného balíka akcií Transpetrolu uchádzali aj spoločne. Prípadné vytvorenie tohto konzorcia, ktoré by uzatvorili dvaja zo šiestich účastníkov medzinárodného tendra, sa napokon dalo očakávať. Prečo? Pretože ropovod Družba vybudovali pre všetky rafinérie v bývalom Československu, pre Transpetrol sú naďalej hlavnými zákazníkmi, a prípadné spojenectvo im môže dať väčšie šance na víťazstvo v tendri. Najmä proti trom spoločnostiam z Ruska. Konkrétne ide o ruský koncern Rosnefť, ktorý je v konzorciu s Forest Trade Company Nová Baňa, druhým záujemcom je

ruský gigant

v produkcii a vo vývoze ropy Jukos a tretím je spoločnosť Surgutneftegaz. Šiestym záujemcom v tendri je americký koncern Texaco. Ovládnutie Transpetrolu ruskou spoločnosťou pritom už niekoľko mesiacov vyvoláva v kruhoch odborníkov určité obavy. A to z hľadiska vplyvu na rozvoj domácej rafinérie a, samozrejme, následne na hospodárstvo krajiny. Netreba sa ani pozerať na mapu ropovodov a aj laik pochopí, že ak ropovod ovládne ťažobná spoločnosť, sotva bude mať záujem na diverzifikácii dopravných ciest v prospech iných ťažiarov. To by však bolo v rozpore so strategickými plánmi diverzifikácie zdrojov i ciest pre Slovensko, ktoré deklaruje každá z doterajších vládnych garnitúr. Pritom treba dodať, že aj privatizačný poradca vlády SR presadil svoj návrh predať celých 49 % akcií jednému záujemcovi práve vďaka argumentom o perspektíve diverzifikácie zdrojov ropy z nových obrovských nálezísk v oblasti Kaspického mora. Ropovod Odesa - Brody, ktorý spája ropný terminál na pobreží Čierneho mora s ropovodom Družba, vytvára koridor pre dodávky

kaspickej ropy

do Európy. Jeho celková kapacita má byť 30 miliónov ton ropy ročne a dokončenie je vo finále. No či sa na transport suroviny s vysokou kvalitou využije ropovod Družba, a do akej miery, je otázne. Transpetrol prevádzkuje slovenskú časť ropovodu Družba, ktorým prúdi ruská ropa. No ropovod Družba je teraz využitý približne na polovicu, lebo v SR i v ČR sa znížil objem spracovania ropy, a tiež preto, lebo Česko využíva aj nový ropovod z Ingolstadtu z Nemecka. Ak teda získa ruská spoločnosť podiel v Transpetrole, zrejme sa bude snažiť blokovať významnejší prístup konkurencii z Azerbajdžanu a Kazachstanu cez spojku Odesa - Brody do Družby. Podľa odborných štatistík by mal byť napríklad Kazachstan v roku 2015 väčším exportérom ropy ako Saudská Arábia. Navyše v kuloároch sa už dávno hovorí, že keď sa ruským spoločnostiam nepodarilo zablokovať Ukrajinu vo výstavbe ropovodu Odesa - Brody, svoju

prehru môžu

kompenzovať len jediným spôsobom. Jednoducho povedané, zlikvidujú konkurenciu tým, že si kúpia ropovodný systém Transpetrolu. Na druhej strane je tiež dôležité si uvedomiť, že Transpetrol má svoje špecifiká. Pre domácu rafinériu je to jediná vstupná brána k rope, ak nerátame zatiaľ málo využívaný ropovod Adria, ktorý na území SR tiež vlastní a prevádzkuje Transpetrol. Ak ten, kto má zdroj, dostane aj prepravu, je logické, že sa bude snažiť pri vstupe na územie SR diktovať podmienky. Navyše Slovnaft v posledných rokoch investoval stovky miliónov USD do projektu EFPA, a ten mu umožňuje aj spracovanie ťažších a sírnejších rôp nielen z Ruskej federácie, ale aj z iných ropných nálezísk. A tieto ropy sú aj lacnejšie. Do tretice nemožno obísť ešte jeden problém. V rámci predvstupového procesu do EÚ sa Slovensko zaviazalo vytvoriť 90-dňové

zásoby ropy

a ropných produktov. Podľa už schváleného zákona tento záväzok splní do roku 2008. Využijú sa na to existujúce zásobníky Slovnaftu, Transpetrolu, ktorý plánuje za nemalé investície vybudovať aj ďalšie, ale… Ale už z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 je jasné, že niet dostatok zdrojov. Preto bude SR zrejme žiadať EÚ o zmenu harmonogramu vytvorenia povinných zásob. Ak sa i časom zásobníky vybudujú a existujúce zmodernizujú, Transpetrol musí zásoby naskladniť. A tak i v tejto súvislosti silnejú hlasy, či je z hľadiska strategických záujmov Slovenska do budúcnosti vhodné, aby ruská spoločnosť ovládala Transpetrol. Vzhľadom na skutočnosť, že proces privatizácie Transpetrolu sa

blíži do finále,

je namieste tiež otázka, či sa kompetentní zamysleli nad uvedenými súvislosťami a obavami odborných kruhov. Ak áno, malo by konečný verdikt o víťazovi tendra sprevádzať alebo mu predchádzať „šetrné a diplomatické“ politické rozhodnutie. Mimochodom, približne pred šiestimi rokmi sa viacerí z terajších najvyšších predstaviteľov koalície výrazne zasadzovali proti vytvoreniu spoločného rusko-slovenského plynárenského domu, lebo pôvodne išlo o zámer dodávateľa „ovládnuť“ aj lukratívny tranzit. Napokon sa ho vtedajšiemu vedeniu SPP podarilo modifikovať tak, že je výhodný aj pre slovenskú stranu. Vecné argumenty, s ktorými vtedy vystupoval aj samotný M. Dzurinda, by sa teda mohli len oprášiť. V prípade vysokého záujmu ruských spoločností o Transpetrol sú totiž nanajvýš aktuálne…

Zdena Rabayová