Keď človek odvykne od práce

Do akej miery chcú niektorí nezamestnaní vôbec pracovať

Len 1160 ľudí nás delilo 30. septembra od opätovného dosiahnutia hranice pol milióna nezamestnaných. Vzhľadom na to, že ich v evidencii pribúda, Národný úrad práce predpokladá stav v decembri okolo 530- až 535-tisíc a v prvých dvoch mesiacoch roka kulmináciu s počtom okolo 550-tisíc nezamestnaných. Najhlbšie vrásky na čele spôsobujú úradníkom a poradcom úradov práce ľudia v tzv. rizikových skupinách: bez kvalifikácie, nad 50 rokov, so zníženou pracovnou schopnosťou, matky s deťmi, dlhodobo nezamestnaní, ale aj mladí ľudia bez pracovných skúseností a čerství absolventi škôl. Presné číslo, koľkí z toho pol milióna občanov patria do rizikových skupín, vám dnes na Slovensku nikto nepovie. Odhaduje sa, že ich je okolo 170-tisíc. Čo však o nich vieme? „Chceme zistiť, akí sú to ľudia a nakoľko sú umiestniteľní na trhu práce,“ hovorí generálny riaditeľ NÚP Jaroslav Šumný. Zámerom je dopátrať sa až k osobnostným parametrom dlhodobo nezamestnaných. Chcú ešte vôbec pracovať a dokážu pracovať? Alebo je pre nich výhodné vegetovať v evidencii až do dôchodkového veku, aby si ako „dobrovoľne nezamestnaní“ nemuseli sami platiť poistenie? Kým NÚP uskutoční svoj prieskum, pozrime sa na východ a na severozápad republiky.

V okrese Michalovce, kde je 32-percentná nezamestnanosť, predstavujú ľudia v rizikových skupinách asi tretinu všetkých zo 16 551 nezamestnaných (k 31. 8. 2001). Reálnych pracovných miest (v tomto roku priemerne 293 uchádzačov na jedno voľné miesto, vlani to bolo 587 uchádzačov) je tak málo, že títo ľudia nemajú prakticky žiadnu šancu. Čiastočne sa darí zamestnať ich aspoň dočasne prostredníctvom verejnoprospešných prác. „Z 1432 ľudí, ktorých sme umiestnili do verejnoprospešných prác, bolo 36 bez vzdelania, 462 so základným vzdelaním a 476 vyučených,“ poukazuje riaditeľ OÚP Mgr. Ján Frena na ich slabú kvalifikáciu. Avšak tých, čo sú nezamestnaní viac ako 48 mesiacov, je v okrese 1900, asi 11,5 % všetkých nezamestnaných. Viac ako 50-ročných je medzi michalovskými nezamestnanými vyše 1800. Ktorý zamestnávateľ si vyberie niekoho z nich, ak tam má ešte tisícky ďalších, mladších a aj vzdelanejších? Sú to všetko Rómovia? Riaditeľ nevie povedať. Etnická príslušnosť sa štatisticky nesleduje, možno sa len domnievať vzhľadom na vysoké zastúpenie rómskeho etnika v okrese a na nízku vzdelanostnú úroveň, že ich bude medzi nimi nemálo. Lenže napríklad v okrese Dolný Kubín, kde podľa Výskumného demografického centra Infostatu tradične žilo málo Rómov, pri 21,21-percentnej miere nezamestnanosti (oproti Michalovciam dvojtretinovej) predstavuje skupina viac ako štyri roky nezamestnaných 6 % spomedzi všetkých evidovaných. Podľa informácií riaditeľa OÚP Dolný Kubín PaedDr. Jozefa Bajčičáka im týždenne nahlasujú priemerne 11 voľných pracovných miest, k 31. augustu evidovali 20 miest. „Už dlhší čas máme neobsadené niektoré špecifické profesie, napríklad archeológ alebo revízny lekár - stomatológ,“ podotýka. Ťažké to majú s hľadaním práce ľudia so zníženou pracovnou schopnosťou. V celoslovenskom meradle ich na úradoch práce evidovali k 31. augustu vyše 28-tisíc, pritom len v auguste ich pribudlo do evidencie 993, ale len 920 bolo vyradených (pravdepodobne získali prácu). V Michalovciach predstavujú asi tisícku ľudí, ktorí majú nádej získať prácu, len keď sa OÚP podarí dohodnúť s niektorým zamestnávateľom pre nich vhodné pracovné miesta, tvrdí Ján Frena.

Ak odhliadneme od mladých ľudí a absolventov škôl, ktorým dali úrady práce vo svojich projektoch zamestnateľnosti v tomto roku prioritu, ostatné rizikové skupiny nemajú veľa šancí nájsť si prácu. A preto, aj keď projekt verejnoprospešných prác nemožno považovať za systémové opatrenie pri riešení nezamestnanosti, nemožno mu uprieť aspoň to, že obnovuje, prípadne udržiava u dlhodobo nezamestnaných (základná podmienka = minimálne rok v evidencii) schopnosť pracovať. Aj z nich však najväčší záujem o prácu prejavovali tí, čo sú bez práce relatívne kratšie a aj zamestnávatelia sa dožadovali predovšetkým ich. Tí, čo sú v evidencii viac ako dva roky, prejavovali záujem o verejnoprospešné práce, pretože im to umožňuje po troch mesiacoch zamestnania zmenu kategórie hmotnej núdze zo subjektívnych dôvodov na objektívne, a tým zvýšenie sociálnej dávky. Ľudia, ktorí sú v evidencii viac ako štyri roky, už prakticky ani neprejavovali záujem pracovať.

Zuzana Krútka