Bez integrácie sa nepohneme

V čase „klubových prázdnin“ sme uverejňovali odpovede členov Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Pred uzavretím ankety priebežne dáme priestor niektorým ďalším. Oslovili sme stoštyridsaťdva prominentných členov ocenených Zlatým biatecom alebo Prominentom ekonomiky. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia a ďalší hospodárski lídri. Z odpovedí vznikne podkladový materiál pre klubové zhromaždenie, ktoré sa koncom roka pokúsi inovovať vládne know-how pre Slovensko.

Dnes sa vyjadruje Peter Lukeš, predseda predstavenstva Ditec, a. s., Bratislava.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- Slovensko podobne ako ostatné postkomunistické krajiny potrebuje mať stabilnú trhovú ekonomiku, ktorá by optimálne fungovala v danom geopolitickom priestore. Od optima sme ďaleko. V procese budovania v prvom polroku 2001 pozitívne vnímam predovšetkým rast zahraničných investícií, ktoré majú priamy vplyv od reštrukturalizácie ekonomiky až po sociálne zabezpečenie obyvateľstva a pomáhajú udržiavať stály rast HDP. Vďaka reštrukturalizácii bankového sektora sa aj banky začali správať oveľa trhovejšie, čo malo vplyv na kryštalizáciu podnikateľskej sféry. Zvýšila sa konkurencia, na trhu pôsobia životaschopné domáce i zahraničné podnikateľské subjekty. Problémom zostáva roztrieštená politická scéna, čoho dôsledkom sú veľmi komplikované postupy pri zavádzaní reforiem v zdravotníctve, školstve, sociálnej sfére. Nepodarilo sa znížiť mieru nezamestnanosti, legislatíva, ktorá má bezprostredný vplyv na ekonomiku, napreduje veľmi pomaly a za samostatný negatívny fenomén považujem vymožiteľnosť práva.

2. Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- Odvetvia plynárenského, automobilového, hutníckeho, petrochemického priemyslu a oblasť telekomunikácií. Hoci ťažko hovoriť v odvetviach, pretože väčšinou ide o jeden podnik, ktorý má však z ekonomického hľadiska veľký význam, lebo zabezpečujú podstatnú časť slovenského exportu. V súčasnosti je nevyhnutné zabezpečiť rozvoj malého a stredného podnikania, ktoré by sa malo svojou produktivitou práce, flexibilitou a schopnosťou znížiť nezamestnanosť podieľať významným spôsobom na tvorbe HDP.

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- Bankový sektor predstavuje zrkadlo fungovania ekonomiky a naopak funkčný bankový sektor predstavuje nevyhnutnú podmienku pre podnikateľské subjekty na investovanie, zvyšovanie produktivity práce na rast konkurencieschopnosti v proexportných aktivitách. Preto reštrukturalizáciu a následnú privatizáciu kľúčových bánk, bankového sektora vnímam ako jednu z najdôležitejších reforiem v procese reštrukturalizácie a transformácie ekonomiky, ktorú sa vláde podarilo uskutočniť. Zvýšila sa tým konkurencia medzi jednotlivými bankami, tie sa začali správať výlučne trhovo. Prílev zahraničných investícií do bankového sektora nám umožňuje zapojiť sa do medzinárodných ekonomických štruktúr, a to má priamy vplyv na ďalšie zahraničné investície do rôznych oblastí priemyslu. Rozšírila sa aj množina bankových produktov. Z vlastných podnikateľských skúseností môžem potvrdiť, že súčinnosť a podpora bánk pri financovaní podnikateľských aktivít sa výrazne zlepšila a priblížila sa k fungovaniu bánk v zabehnutých trhových ekonomikách.

4. Aký je váš názor na menovú situáciu SR a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Menová situácia v SR je ovplyvňovaná domácimi a zahraničnými faktormi. Sila slovenskej koruny závisí predovšetkým od sily slovenskej ekonomiky. Negatívne kurz slovenskej koruny ovplyvňuje rastúci deficit SR v zahraničnom obchode, a tým deficit bežného účtu platobnej bilancie. Negatívne túto skutočnosť môže ešte ovplyvniť celosvetová recesia, prípadne recesia ekonomiky v USA a v Európe. Čiastočnou pozitívnou protiváhou proti týmto skutočnostiam je prílev zahraničných investícií, a to najmä ako súčasť privatizačného procesu. Ak zoberiem do úvahy smutné udalosti v septembri v USA, netrúfam si hodnotiť možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD.

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- Slovensko ako malá krajina s malou ekonomikou je veľmi závislá od okolitého prostredia. V dôsledku toho je z celospoločenského hľadiska nevyhnutná čo najrýchlejšia integrácia Slovenska do európskych a transatlantických štruktúr. V rámci slovenskej ekonomiky je potrebné dotiahnuť proces privatizácie a reštrukturalizácie bankového sektora a správne investovať z toho získané prostriedky. Dôležité je podstatne zvýšiť podporu malého a stredného podnikania, najmä úpravou legislatívy a daňových pravidiel. Z hľadiska zabezpečenia občanov je potrebné uskutočniť proces sociálnej reformy, reformy dôchodkového zabezpečenia, zdravotníctva a školstva.

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

- Miera nezamestnanosti je tiež jeden z ukazovateľov sily ekonomiky. Nemožno ju riešiť z dlhodobého hľadiska administratívnymi opatreniami bez zmeny štruktúry a exportného potenciálu ekonomiky. Súčasná vysoká miera nezamestnanosti vyplýva z nevhodnej štruktúry ekonomiky a jej nedostatočnej schopnosti presadiť sa na zahraničných trhoch. Negatívnou skutočnosťou je zároveň veľká prezamestnanosť vo väčšine štátnych podnikov a v štátnej správe. Preto tiež zahraničné investície môžu dočasne spôsobiť zvýšenie miery nezamestnanosti. Správnymi systémovými opatreniami z dlhodobého hľadiska sa mi javia: a) optimálna podpora malému a strednému podnikaniu,

b) snaha o čo najväčší a najrýchlejší prílev zahraničných investícií na zmenu štruktúry podnikov a zvýšenie ich konkurencieschopnosti doma a v zahraničí,

c) daňová a colná podpora pri zavádzaní aktivít napríklad v tzv. priemyselných parkoch,

d) podpora a daňové zvýhodňovanie na rozvoj cestovného ruchu.

Aj pri použití uvedených opatrení a pozitívnom vývoji ekonomiky si však len ťažko viem predstaviť pokles miery nezamestnanosti v horizonte 2 - 3 rokov pod hranicu 15 %.

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- Informatická spoločnosť poskytujúca služby zákazníkom má spomedzi všetkých odvetví najkratší inovačný cyklus, a ten sa ešte stále skracuje. Napriek tejto skutočnosti je naším cieľom poskytovať služby ešte kompletnejšie, rýchlejšie a s kvalitnou dlhodobou podporou zákazníkovi. Chceme sa tak ako po iné roky pohybovať niekde okolo špice „peletónu“ IT firiem (Top 5). Pritom sme si za nový cieľ vytýčili etablovať sa vo všetkých zahraničných firmách, ktoré sa dostali na Slovensko v procese privatizácie. To znamená na jednej strane ešte užšie spolupracovať s najväčšími technologickými IT firmami (Cisco Systems, Microsoft, Oracle, IBM, Compaq, HP atď.), ktorých produkty integrujeme do jednotlivých riešení pre zákazníka až po úzku spoluprácu s najväčšími konzultačnými firmami v oblasti informatiky (Accenture, Cap Gemini Ernst & Young atď.). Samozrejme, musíme pritom investovať do našich zamestnancov, posielať ich na školenia a semináre, aby úspešne mohli riešiť náročné projekty. Ako významný cieľ na tento rok sme si vytýčili okrem riešenia komplexných projektov a kvalitných služieb inštalovať na slovenskom a českom trhu naše vlastné produkty v oblasti e-biznisu a internetu. Spomeniem predovšetkým platobný portál Monex, ktorý je zatiaľ úspešne inštalovaný v troch bankách (Tatra banka, PKB, Poštová banka) a umožňuje riešenie modelových situácií „obchodník-obchodník“ a „obchodník-klient“. Ďalším produktom je certifikačná autorita, ktorú by sme chceli priniesť na trh koncom roka. Certifikačná autorita by mala byť schopná vydávať certifikáty pre subjekty využívajúce elektronickú komunikáciu a elektronický podpis.