Azda len vieme, čo je demokratické?

Peter Kasalovský

Deviateho októbra komisár Európskej komisie pre rozšírenie G. Verheugen vyjadril nie po prvý raz obavy z politického vývoja v SR. Učinil tak na luxemburskom stretnutí s ministrami zahraničných vecí členských štátov. Vo svojom vystúpení o politickej stabilite v kandidátskych krajinách sa vyjadril, že sú dôvody na obavy v súvislosti s vývojom v SR. Takáto poznámka je však ničím proti tomu, čo povedal na účet Poľska. Vyjadril sa v tom zmysle, že nedávne „protestné“ voľby v Poľsku potvrdili spochybniteľnosť politiky európskej integrácie. Je to taký záver, ako keď z jari na rokovaní asociačnej rady EÚ - upozornil SR, že po parlamentných voľbách v roku 2002 môže návrat „starých síl“ spôsobiť vážne problémy v

prístupovom procese. Podľa dostupných zdrojov sa o tejto napohľad belostne ľaliovitej poznámke nediskutovalo, avšak v kontexte trebárs šéfka rakúskej diplomacie B. Ferrero-Waldnerová pripomínala takmer kacírske správanie sa ČR, čo sa týka temelínskej atómovej elektrárne.

Jedným z dôvodov nezáujmu o diskusiu na luxemburskej schôdzke mohlo byť aj to, že viaceré členské štáty majú oveľa zložitejšie vnútropolitické problémy ako napríklad V4 + 1. Niektoré by sa dali dokonca označiť ako štáty s trvalým operačným priestorom pre polo- až plne vojensky organizovaných separatistov. Nehovoriac o podstatne citeľnejšej podpore neofašistickým organizáciám v porovnaní so štátmi centrálnej Európy. Akoby neželanými sa už stali potvrdené informácie o príprave teroristických akcií voči Spojeným štátom z 11. septembra priamo na teritóriách tých štátov EÚ, ktoré sú z najhorlivejších kritikov vývoja v postkomunistických štátoch vrátane SR. Aj keď boli snahy niektorých médií nainfikovať do verejnej mienky názor, že práve v nich teroristi a iné živly našli živnú pôdu v našom minulom režime, teda pred rokom 1990, a od ich niekdajších obchodných partnerov majú podporu až naveky. Ešteže aj v tomto smere sa potvrdilo, že SR je viac ako dosť nezaujímavá.

Striedanie milénií je vskutku viac ako bohaté na výnimočné a tiež príliš zložité procesy, resp. udalosti v medzinárodných vzťahoch. Pri troche fantázie a nekompromisnej analýze týchto dejov by sme si mohli pripomenúť viaceré hrôzyplné posolstvá o apokalypse práve na tento časový výsek v dejinách ľudskej civilizácie. Vidí sa mi však, že v súčasnosti je oveľa väčším problémom produkcia osôb, ktoré z vôle takpovediac skrytých záujmových skupín využívajú svoje mocenské pozície aj v štruktúrach NATO a Európskej komisie na nepriame zasahovanie do vnútorných vecí iných štátov alebo ich priamo ovplyvňujú a dostávajú do tlakového hrnca. Napriek neraz značným ľudským a tiež materiálnym škodám nie sú príliš kritizovaní, a už vôbec nie sú volaní na zodpovednosť. Sú takmer dokonalí v odpútavaní pozornosti domácej verejnosti inými javmi, a preto cennejší ako svetoznáme diamanty, na ktorých vlastníkoch (často zlodejoch a neveľmi príkladných osobnostiach) padal, obrazne aj fakticky, a zo všelijakých ruín vstával svet.

Je tu však kľúčový problém. Jedni sú politicky akceptovaní a iní, čo o SR platí dvojnásobne, si taký prístup musia zaslúžiť a konečne pochopiť, že rozmery a hranice demokracie sa vytyčujú v zahraničí, na čo sme si už zvykli v našich moderných dejinách.

Peter Kasalovský