Pavučina al-Kajdá

Usáma bin Ládin, zakladateľ medzinárodnej siete al-Kajdá, je vďačným terčom nielen pre špiónov a tajné služby, ale aj pre investigatívnych novinárov a spisovateľov. Do dejín ľudstva sa zapíše negatívnym písmom (v učebniciach dejepisu moslimských krajín to bude možno naopak), historikov, spisovateľov a novinárov však zaujímajú aj širšie súvislosti jeho pôsobenia. Egyptský novinár Adil Darwiš tvrdí, že bin Ládin sklamaný vojnou v Perzskom zálive v roku 1990 po presťahovaní sa do Sudánu spolu s alžírskym islamistom Abú Hafsanom al-Masrím založil sieť al-Kajdá, čo znamená Základňa. Al-Masrí je považovaný za vojenského vodcu základne. Kým bin Ládin v Sudáne fungoval viac ako sprostredkovateľ a podporoval islamistov bojujúcich proti vládam v Alžírsku a Egypte, po príchode do Afganistanu v roku 1996 jeho sieť začala pracovať naplno. Bin Ládin zúročil svoje bohaté kontakty, ktoré získal v Afganistane počas bojov proti Sovietom a ako uvádza Adil Darwiš, „založil finančnú a zbrojnú sieť prostredníctvom veľmi zložitého bankového a investičného systému, ktorý siaha od Jemenu až po Albánsko“. Spisovateľ Giles Foden, zachytávajúci bin Ládinov život, tvrdí, že „al-Kajdá je voľným združením vojakov, expertov na výbušniny, ale aj finančníkov, ktorí počúvajú bin Ládinove inštrukcie, pričom systém rozkazov a vzájomných informácií je zložitou štruktúrou, ktorú tajné služby len ťažko dokážu dešifrovať“. Americké tajné služby, ako uviedol začiatkom februára denník US Today, vypátrali, že Usáma bin Ládin, podobne ako aj ďalší extrémisti, šikovne využíva na plánovanie svojich teroristických akcií najmodernejšiu techniku. Riaditeľ CIA George Tenet vlani v marci senátnej komisii pre zahraničné vzťahy napísal, že „teroristické skupiny - medzi nimi aj skupina al-Kajdá - čoraz častejšie podporujú svoje akcie počítačmi, e-mailom a kódovanými správami“. Odkazy si teroristi nechávajú pomocou kódovacích programov, ktoré zadarmo ponúkajú na neškodných, športových, pornografických či zábavných stránkach s normálnou grafikou. Objavili sa tam aj zašifrované inštrukcie k teroristickým útokom. Teroristi proti svojim nepriateľom bojujú ich vlastnými zbraňami - vyspelou technológiou. Hoci septembrové únosy lietadiel a útoky nimi na známe budovy, či najnovšie zneužitie klasických poštových liniek na rozšírenie antraxu svedčia o tom, že plánovači útokov konajú diverzifikovane, vysoko organizovane, premyslene a najmä nečakane.

Kto financuje al-Kajdá? Ako je známe, USA, EÚ, mnoho ďalších štátov a zoskupení pozastavili účty organizáciám podozrivým z terorizmu. Bin Ládin však koncom septembra uviedol, že al-Kajdá má aj alternatívne spôsoby financovania, že zdroje príjmov riadia na celom svete dobre pripravení mladí ľudia, ktorí ovládajú spôsoby, ako zabezpečiť ďalšie príjmy. Bojujú proti Západu jeho štýlom - nekontrolovateľnými finančnými machináciami. Usáma bin Ládin je miliardár, údajne si za peniaze kúpil vplyv Talibanu v Afganistane, na vojnu, ktorú vedie, sú však potrebné peniaze a zasa peniaze. Získava ich predávaním drog, pričom jedna zo stôp vedie cez kosovskoalbánsku mafiu aj do Českej republiky, skrytý za rôznymi spoločnosťami investuje na svetových burzách, získava peniaze z výkupného za rukojemníkov cez moslimské skupiny v iných štátoch, spolieha sa na finančné sponzorstvo niektorých arabských šejkov, ako Mustafa Muhammad Ahmad zo Spojených arabských emirátov, ktorý je považovaný za financmajstra al-Kajdá alebo saudskoarabský obchodník Jásín Abdalláh al-Kádí, ktorý okrem iného je veľmi aktívny v Bosne a Hercegovine. To všetko je len špička ľadovca, pod ktorou sa ukrývajú ťažko zistiteľné prepletence vzťahov a záujmov na celom svete.

Lebo o sieti al-Kajdá musíme hovoriť ako o globálnej pavučine. V roku 1998 sa al-Kajdá spojila so skupinou Džihád vedenou Ajmanom al-Zavírím, pričom spolu vytvorili Svetový islamský front. Jadrom siete je organizácia Machtáb al-Chidamát na čele s Abdulláhom Azamom. Al-Zavírí, známy aj ako Doktor teroru, je oficiálnym zástupcom bin Ládina v zahraničí a mužom číslo 2 v sieti, ktorá už údajne vlastní aj chemické a bakteriologické zbrane. Táto sieť úzko spolupracuje so známymi extrémistickými hnutiami ako Hizballáh a Hamas na Blízkom východe, má úzke kontakty s Irakom a je podozrenie na prepojenie so zakázaným Moslimským bratstvom a Islamským džihádom v Egypte. Indické zdroje poukazujú na prepojenie medzi al-Kajdá a pakistanskou Mohamedovou armádou činnou v Kašmíre. USA zasa tvrdia o spojení siete s filipínskou separatistickou skupinou Abú Sajjáfa, preslávenou únosmi ľudí. Kontakty má aj v Malajzii a v Indonézii. V Somálsku s al-Kajdá úzko spolupracuje fundamentalistická skupina al-Ittihad al-Islamija. V Európe sú známe kontakty al-Kajdá so separatistami v Čečensku, ale aj v Bosne, Albánsku a podľa tajných služieb silné základne majú binládinovci najmä v Nemecku, vo Veľkej Británii a Švédsku, možno aj v Taliansku... Na území USA tajné služby sledujú štyri až päť skupín, ktoré sú vraj súčasťou celosvetovej siete

Iaromír Novák