Prečo krajčírky nechcú šiť?

Produktivita slovenskej práce zaostáva až o 50 percent

Firmy zaoberajúce sa textilnou výrobou v rámci celého Slovenska zápasia s rovnakým problémom. Hoci majú dostatok objednávok a na úradoch práce majú v evidencii dostatok nezamestnaných krajčírok a šičiek, pociťujú nedostatok kvalitných pracovných síl. Príčin je viac. Jednou z ich je slabé finančné ohodnotenie. Odborníci však tvrdia, že v porovnaní s produktivitou v zahraničí nie je cena práce slovenských šičiek nízka. Práve v produktivite práce je podľa analýz Asociácie textilného a odevného priemyslu (ATOP) najväčší problém, keď v porovnaní s maďarskými či poľskými producentmi je produktivita práce v týchto krajinách vyššia o 20 až 50 %. Pri vstupe do EÚ však aj naši výrobcovia budú musieť postupne platy zreálniť. To však bude mať za následok zvýšenie nákladov výrobcov, ale tiež presun zákaziek do krajín východnej Európy, kde je pracovná sila lacná. Ďalšími problémami sú nezáujem o túto profesiu zo strany mladých ľudí, ktorí sa rozhodujú o svojom budúcom povolaní, ale aj klesajúca vzdelanostná úroveň absolventov stredných odborných učilíšť či v neposlednom rade absencia podnikových štipendií, ktorí si takto pripravovali kvalifikované kádre do budúcnosti.

Aká je situácia priamo v praxi a aké sú konkrétne skúsenosti podnikateľov, ktorí sa orientujú práve na textilnú výrobu? Firma Úsmev leta v obci Prašník v okrese Piešťany je od roku 1994, keď vznikla, zameraná na výrobu a predaj športového oblečenia, predovšetkým detských plaviek v rôznych vekových kategóriách. Lokalitu si vybrali hlavne z dôvodu, aby poskytli pracovné príležitosti v širšom regióne. Nosný program je dopĺňaný o výrobu športového oblečenia, vždy však v malých sériách. Špecialitou sú plavky určené pre tehotné ženy. V šijacej dielni začínalo dvanásť pracovníčok,

dnes firma

zamestnáva 70 ľudí, a tento počet ešte nie je ustálený. „Zákazky zahraničného odberateľa sú ustavične väčšie a mohli by sme prijať dvakrát toľko žien. Nejde tu o problém nedostatku finančných prostriedkov na investovanie, zahraniční partneri sa boja ísť do väčších projektov aj z dôvodu nestabilnej ekonomicko-politickej situácie v krajine. Hlavným problémom je však veľký nezáujem žien o prácu v profesii krajčírky. Je to celoslovenský fenomén, ktorý, žiaľ, výrazne pociťujeme práve my, keďže ponúkame výlučne pracovné miesta s touto profesiou. Ženy nemajú záujem o nadčasy, z množstva evidovaných nezamestnaných žien - krajčírok na dvoch úradoch práce sme oslovili niekoľko desiatok, prišlo ich sedem - osem,“ konštatuje na margo ponuky a dopytu o prácu šičiek Ing. Mesák, konateľ spoločnosti. Firma Obuvix v Bojničkách okres Hlohovec vznikla začiatkom minulého roka s tým, že ponúkla pracovné príležitosti tridsiatke šičiek, sekáčov a lepičiek z obcí regiónu, ale i miest Hlohovca a vzdialenej Serede. Jej program predstavuje výroba kompletných

zvrškov obuvi

určenej deťom, strojová i ručná výseč kože a výroba podšívky podľa požiadaviek talianskeho objednávateľa, ktorý dodáva na Slovensko aj surovinu. Je paradoxom, že zahraničný partner má záujem o zadanie práce a v nie malom množstve, Slováci však o manuálnu prácu nemajú záujem. A keď sa aj zamestnajú a znížia tým percento nezamestnaných, robia nekvalitne, nechcú sa vo výkonoch zlepšovať a už vôbec nie prenikať do tajov samotnej výroby a skvalitňovať ju osobným prínosom. Podľa konateľov Svetlany Račkovičovej a talianskeho partnera Colalilla Palmu, ostanú radšej na podpore v nezamestnanosti. „Mali sme šičky, ktoré sa ani po dvoch mesiacoch vo výkone ani v kvalite nezlepšili. Taliansko je obuvnícka veľmoc a potrpia si na kvalite. A my ju musíme preto striktne dodržiavať. Navyše, nechcú robiť za finančných podmienok, ktoré sú im ponúkané.“

Firma Dunajtextil vznikla vo Vydranoch v okrese Dunajská Streda už v roku 1991, kde ju založil nemecký podnikateľ žijúci v Maďarsku. V júli 1999 rozšíril aktivity spoločnosti aj o výrobnú prevádzku vo Vrbovom. Kým vo Vydranoch pôsobí do sto zamestnancov, 35 šičiek, sedem režijných pracovníkov a traja pracovníci v administratíve tvoria kolektív vo Vrbovom, ktorý už druhý rok vyrába široký sortiment dámskej, pánskej spodnej bielizne, ale aj tielok a tričiek s krátkym rukávom vo všetkých veľkostiach. Vďaka strojovému vybaveniu sú priestory využívané na dve zmeny. Práve zmennosť však robí zamestnávateľovi problémy, pretože šičky, s vekovým priemerom 30 rokov, majú problém prichádzať do práce v popoludňajších hodinách. Okrem toho sa v regióne nachádza viac firiem s podobným zameraním, a tak nezamestnané či prácu hľadajúce krajčírky a šičky

dávajú prednosť

skôr firmám, ktoré ponúkajú prácu v jednej zmene. „Preto sa nám káder pracovníkov aj dosť mení. Máme 20 - 25 žien stabilných, ostatné časom odchádzajú i napriek tomu, že finančne sú motivované aj podľa dochádzky či kvality práce a je im refundovaná časť nákladov na dopravu, čo nie je v iných firmách zvykom. Odmeňovanie podľa úkolovej normy sa nevymyká z bežnej praxe, naše pracovníčky dostávajú v zmysle zákona aj refundáciu stravného,“ hodnotí situáciu vedúca Ing. Helena Žažová.

Miroslav Bačík z firmy Batex so sídlom v Topoľčanoch tvrdí, že keď z 28 žien v pásovej výrobe vypadne osem, vo firme automaticky nesplnia dennú normu. Na celkovú situáciu doplatia nielen tie, ktoré do práce prišli, ale i podnikateľ, ktorý nedodrží dohodnutý termín, v hodnotení objednávateľa sa stáva neserióznym a ohrozené sú aj ďalšie kontrakty. „Vekový priemer mojich zamestnankýň nie je ani tridsať rokov a už dávno

skončili časy,

keď pracovníčky ochotne ostali robiť dlhšie, keď si to vyžadovala termínovaná zákazka...“ Priemerná hodinová mzda sa pohybuje okolo 40 Sk, ale je aj 28 Sk, v závislosti od maródok a splnených noriem. Tak dopadla aj posledná zákazka, kde z dôvodu chýbajúcich žien namiesto 60 sák denne ušili o štrnásť menej, čím v termíne vyšili len polovicu z celkového množstva objednávky. Výsledný efekt - nespokojný zákazník, znížená úhrada faktúry, malé výplaty.

Aj Pavol Poláček, majiteľ firmy Benet Euro so sídlom v Piešťanoch, zamestnávajúci 50 pracovníkov, má podobné problémy. Vyrába široký sortiment kvalitnej dámskej a pánskej značkovej konfekcie pre zahraničného odberateľa a špecializuje sa na výrobu čiapok pre ozbrojené zložky, no za hlavný problém považuje ľudské zdroje. „Prijal by som ešte aspoň desať šičiek, no len ťažko zoženiem kvalitné, hoci majú mzdy o tisíc korún vyššie, ako je celoslovenský priemer v textilnej brandži. Percento práceneschopnosti je vysoké a ovplyvňuje kontinuálnosť a harmonogram výroby. Sú také, ktorým na práci záleží, ale väčšina je takých, ktoré robiť nebudú, hoci im vytvorím tie najlepšie pracovné podmienky.“

Zora Petrášová