Trhové podmienky pre cukor

Spracovatelia hovoria o okatom zladení postupu cukrovarov

„V poslednom období došlo k stagnácii až poklesu dopytu po cukre, čoho výsledkom je jeho prebytok, a to napriek slabej minuloročnej kampani. V dodávateľsko-odberateľských rokovaniach sú problémy, lebo napriek prebytkom a požiadavkám aspoň o niečo znížiť ceny domáceho cukru tie sa nehýbu a sú stále rovnaké. Ceny nereagujú na dopyt, takže na trhu je evidentný ústup od konkurenčného prostredia.“ Tento názor spracovateľov cukru pre Hospodársky denník vyslovila Elena Jablonická, predsedníčka Asociácie spracovateľov a spotrebiteľov sladidiel na Slovensku. V minulosti sme dali slovo predstaviteľom cukrovarov a cukrovarníckeho spolku, ktorý obhajuje ich záujmy. Teraz tlmočíme názory druhej strany. Táto konkurencia sa podľa E. Jablonickej reálne stráca a cukrovary na Slovensku prechádzajú ku koordinovanej obchodnej stratégii. Dokumentuje to podľa nej aj rozhodnutie Protimonopolného úradu z 20. septembra, ktorým potvrdil zladenie postupov cukrovarov. Mal sa prejaviť v neštandardnej miere vzájomnej informovanosti o situácii v skladových zásobách, dovozoch, ako aj o zložkách ceny repy. „Približne pred rokom bol dvojkorunový rozdiel v cenách cukru pre odberateľov a spracovateľov, pričom teraz to tak nie je. Strata vzájomnej konkurencieschopnosti cukrovarov je proti záujmom potravinárskeho priemyslu, ktorý je za normálne dodávateľsko-odberateľské vzťahy, pri ktorých sa dá o obchodných podmienkach normálne rokovať.“ Predsedníčka Asociácie tvrdí, že na Slovensku fungoval model vyváženej

ponuky a dopytu

cukru. Preto sa toto združenie ohradilo proti prípadnému zavedeniu 150-percentného dovozného cla na cukor. Takéto clo nebolo potrebné, lebo u nás bola iná situácia ako v niektorých okolitých krajinách (napríklad v Poľsku). Česká republika prijala opatrenie, že ak sa dovezie cukor za nízku cenu, tak určili hranicu, v rámci ktorej sa clo vyberie taxatívne určenou výškou. „Dali sme si urobiť právnu analýzu, či by to bolo možné aj u nás, a ukázalo sa, že takéto opatrenie by sa mohlo prijať aj na Slovensku.“

Ing. Radovan Pekník z komunikačného výboru Asociácie spracovateľov a spotrebiteľov sladidiel na Slovensku hovorí, že rozdiel v cenách cukru sa koncom vlaňajška zúžil na minimum. Podľa neho zaujímavo vyznieva fakt, že vlani v októbri koloval dokument, v ktorom cukrovary obhajovali minimálnu požadovanú

cenu 17,40 Sk

za kilogram cukru. „Vtedy by im to vraj dostatočne pokrylo réžiu a vytvorilo aj nejaký zisk. Zrazu však zvolili zladený postup tak, že v decembri sa cena dostala na úroveň približne 20 Sk, ktorá platí doteraz. Pritom podmienky výroby cukru evidentne nie sú rovnaké, čo je dané technologickým vybavením, kapacitou cukrovarov a ďalšími okolnosťami.“ V platnosti ostáva 59,5-percentné dovozné clo a prijala sa dovozná kvóta. „Myslíme si, že uvedené clo vzhľadom na svetové ceny cukru dostatočne chránilo trh a dovoznú kvótu nebolo potrebné v máji prijať.“ R. Pekník hovorí, že asociácia sa snaží nájsť riešenie, aby sa definovala výška cla. S ministerstvom hospodárstva chcú nájsť spoločný postup, lebo ak by na Slovensko začal prúdiť cukor za svetové ceny, tak to, ako priznal,

môže ohroziť

existenciu cukrovarov. Avšak ak by bola správne stanovená výška cla percentami alebo aj absolútnou hodnotou v korunách, bolo by clo garantované a trh s cukrom na Slovensku dostatočne chránený. „Nie je to otázka toho, že by spracovatelia sladidiel chceli cukor hromadne dovážať. Ide skôr o vytvorenie trhového prostredia. Ak by domáce cukrovary začali ceny neúmerne zvyšovať, mala by existovať možnosť siahnuť po dovoze.“ Členovia asociácie popierajú informácie, že vyvíjajú snahu, aby sa u nás predával cukor za svetové ceny.

Vladimír Turanský