Rozpredaj či oživenie výroby

Riešenie je (len a len) v rukách Slovenskej konsolidačnej, a. s.

Zahraniční odberatelia, ktorých sa nám podarilo pritiahnuť, žiadajú záruky, že výrobný program garantovaný manažmentom, budú môcť rozvíjať. V opačnom prípade im nezostane nič iné, len hľadať nových dodávateľov, povedal nám jeden z členov súčasného manažmentu Pastinvest Partizánske. Kameňom úrazu je totiž preťahovanie konkurzného konania. Na majetok spoločnosti v októbri minulého roka vyhlásili konkurz. Pastinvest je vlastne jedna zo spoločností, ktoré vznikli v minulých rokoch delením bývalých ZDA Partizánske. Dovedna zamestnáva približne 550 zamestnancov. Manažment, ktorý nastúpil do vedenia spoločnosti, zobral na seba neľahkú úlohu, a to udržať podnik v chode a pripraviť ho na odpredaj. Prihlásil sa k myšlienke

odkúpiť podnik

za ekonomicky prijateľnú cenu. Počas roka pripravil program stabilizácie a rozvoja spoločnosti po skončení konkurzu. Cez problémy, ktoré boli spojené so začatím výroby po vyhlásení konkurzu (neboli zdroje na výplatu miezd, materiál, odberatelia veľmi váhavo začali odoberať produkty, neboli pripravené nové výrobné aktivity a nové trhy), sa podarilo podnik rozbehnúť a v marci sa začali vyrovnávať príjmy a výdavky spoločnosti. Do konca prvého polroka sa spoločnosť dostala z mesačnej straty 2,5 mil. Sk na vyrovnaný rozpočet. To znamená, že pri dodržaní platobnej disciplíny a vyhnutí sa mimoriadnym udalostiam sa podnik nezadlžoval. V priebehu tohto obdobia sa podarilo udržať zamestnanosť, v súčasnosti sa dokonca javí nedostatok pracovných síl a manažment vytvára predpoklady na rozširovanie výrobných kapacít. Žiaľ, ďalšie zvyšovanie obratu a lepšie hospodárske výsledky sú

prísne ohraničené

výškou prevádzkového kapitálu. Ten sa môže zvyšovať počas konkurzu výlučne z vlastných zdrojov. Bez ukončenia konkurzu a získania dodatočných kapitálových zdrojov je zvyšovanie výnosnosti vylúčené. To sa prejavilo poklesom obratu v druhom polroku, keď Pastinvest nebol schopný financovať zmenu výrobnej štruktúry a niektoré rozvojové programy.

Napriek deklaráciám najvyšších predstaviteľov vládnej koalície, že treba podporiť oživenie tzv. hnedých parkov, príklad Pastinvestu signalizuje opak. Firma má dva základné výrobné programy: výrobu a rozvod energií a strojársku výrobu, ale od čias, keď bola súčasťou ZDA Partizánske, ako aj od času, keď sa dostala do konkurzu, sa už výrobný podnik radikálne zmenil. A šancu rozvíjať ho brzdí šach okolo konkurzu. V období, keď sa podnik dostával do ekonomickej rovnováhy, sa totiž začali prejavovať rozdielne záujmy správcu konkurznej podstaty, manažmentu a veriteľov. Hlavným veriteľom spoločnosti je Slovenská konsolidačná, ktorá

pôvodne mala

záujem na urýchlenom ukončení konkurzu. Priebeh konkurzu tomu nenasvedčoval, a tak v máji 2001 dala podnet sudkyni krajského súdu na odvolanie správkyne konkurznej podstaty, lebo dovtedy nebolo vypracované ocenenie podniku a nebol predložený plán speňažovania. Podľa manažérov Pastinvestu sa však správca konkurznej podstaty ani nemá prečo ponáhľať. Príčina je v samotnom poňatí konkurzu. Zákon o konkurze a vyrovnaní síce umožňuje správcovi konkurznej podstaty prevádzkovať podnik, ale jeho konečná odmena záleží na tom, za akú cenu podnik „speňaží“. A tak mu, samozrejme, ide o to, aby podnik čo najvyššie ocenil a predal prípadnému záujemcovi. Nemá teda odmenu za to, že po ukončení konkurzu udrží zamestnanosť, rozvoj podniku či výrobného odvetvia v regióne. Preto nie je vylúčené, že sa majetok rozpredá a výroba zanikne.

Z uvedených dôvodov sa okolo spoločnosti Pastinvest rozprúdila v posledných týždňoch vojna záujmov v pozadí. Napriek deklarovaným krokom, vedúcim k odvolaniu správkyne konkurznej podstaty, na schôdzi veriteľov Slovenská konsolidačná stiahla tento bod z programu. Zároveň odsúhlasila spôsob speňažovania, ktorým správkyňa konkurznej podstaty údajne „chce uspokojiť čo najviac záujmy štátu“. Svoj postup pri speňažovaní podniku

opiera o tvrdenia,

že chce vrátiť štátu (Slovenskej konsolidačnej) maximum. V tomto poňatí prípadný záujemca o kúpu podniku by musel získať zdroje v hodnote 120 mil. Sk. Mimochodom, je to toľko peňazí, koľko mal podnik aktívnych dlhov (okrem „odložených“ v konsolidačnej spoločnosti, pri ktorých nebol platobne schopný a upadol do konkurzu). Na druhej strane manažment Pastinvestu tvrdí, že spomínaný plán speňažovania je doslova likvidačný. Podľa neho by mal prípadný investor uhradiť znaleckú cenu podniku a navyše by mal zaplatiť rozpracovanú výrobu, pohľadávky a zaviazať sa prevziať zamestnancov. Z toho podľa manažmentu vyplýva jasný záujem správkyne získať maximum peňazí z predaja bez ohľadu na to, či to podnik prežije.

Pozrime sa však na prínosy pre štát inými očami. Mzdy, ktoré v súčasnosti Pastinvest vypláca zamestnancom, sa pohybujú okolo 6,5 mil. Sk mesačne, odvody na sociálne a zdravotné poistenie predstavujú vyše 2 mil. Sk. Keď spoločnosť prestane produkovať v dôsledku vysokého zadlženia v priebehu jedného roka, nebudú vyplatené príjmy z produkcie v hodnote 100 mil. Sk (78 mil. Sk miezd a 25 mil. Sk odvodov) a štát bude

musieť vyplatiť

ľuďom, ktorí stratili zamestnanie, minimálne ďalších 50 mil. Sk. Čiže v priebehu roka sa výnosy z predaja odčerpajú a ďalšie roky budú znamenať pre štát čistú stratu. Kde je teda záujem štátu? Mimochodom, Pastinvest je významným zamestnávateľom v doteraz hladovej doline, kde počas rokov 1990 - 2000 stratilo zamestnanie viac ako 5000 ľudí. Pád takejto spoločnosti by znamenal výrazné prehĺbenie sociálneho napätia v regióne okresu Partizánske.

Zdena Rabayová