Našli sa peniaze, našli kĺb

Pracovníci zdravotníctva sú zaneprázdnení vymáhaním práv

Nikto nepopiera oprávnenosť požiadaviek lekárov a zdravotných sestier. Problémy, ktoré však vyplávali na povrch pri našej ankete, upozorňujú na systém, ktorý by mal v podobe, v akej existuje, skutočne dožiť. V súvislosti s úplatkami je to podľa získaných informácií dosť zložité, napríklad pri transplantácií bedrových kĺbov. Je ich nedostatok. Zdravotné poisťovne v súčasnej ekonomickej situácii dlhujú nemocniciam, tie zase firmám, ktoré pamätajúc na nezaplatené účty zdravotníckych zariadení, jednoducho im nechcú ďalej dodávať. Kto môže zaplatí, ostatní zháňajú sponzora na operáciu a ďalší čakajú. Matka piatich detí nás informovala, že ju stále odsúvali v poradovníku, je vdova a väčšinu života pracovala ako vrátnička. Nemohla dať nič, a tak si myslí, že ju preto aj vrátili z nemocnice domov. Umelých kĺbov sa ďalej domáhala, až si ich nakoniec vymohla cez rozličné inštitúcie. Pacientky si totiž na izbe povedali,

koľko dali

a komu. Jedna z nich mala zrejme inú predstavu o „taxe“ ako operatéri, a tak jej v deň operácie oznámili, že kĺb sa jej už neušiel. Zatelefonovala domov, pozháňali po rodine ešte posledné peniaze a nakoniec ju predsa len operovali. Nuž, kde je nedostatok, tam korupcia zvyčajne klope na dvere bez ohľadu na to, koľko človek v uplynulých rokoch na zdravotné poistenie a v ďalších povinných platbách zaplatil. Osobitnú kapitolu v prístupe k chorým tvorí arogancia, nevšímavosť a ľahostajnosť zdravotníckeho personálu. Ľudia sa boja u nás ochorieť a ešte väčší strach majú z úrazov. Ďalšia respondentka napríklad nechce ísť na ošetrenie do nemocnice, kde sa presťahovali lekári z chirurgickej ambulancie na Bezručovej ulici v Bratislave. Po úraze, keď si na rozbitých črepoch dorezala chrbát, ju z Rýchlej zdravotníckej pomoci promptne previezli pred spomínanú chirurgickú ambulanciu. Tam ju však

nechali krvácajúcu

sedieť aj so sprievodom na chodbe. Keď sa dobúchali sestričky, chladne im oznámila, že musia čakať, lebo pán doktor má „sedenie“. Trvalo to viac ako pol hodiny, a potom zo „sedenia“ vychádzali rozveselení zdravotnícki pracovníci s kvetinami v rukách.

V súčasnosti sú zdravotníci v rozličných sférach a na rozličných postoch opäť zamestnaní vymáhaním svojich práv. Momentálne sú v centre pozornosti problémy súkromných lekárov. Minister objavil „titanov“ (medzi špecialistami,) ktorí dostávajú v ambulanciách od poisťovní platby presahujúce stotisícové hodnoty. V tejto súvislosti súkromný lekár MUDr. Jozef Jakuš z Korne (okr. Čadca) pre Hospodársky denník okrem iného uviedol, „že nestačí len dať prostriedky, ale musí existovať i spätná väzba

kontroly kvality

a účelnosti ich vynaloženia. V tomto smere totálne zlyhávajú zdravotné poisťovne so svojím kontrolným systémom revíznych lekárov. V jednej reakcii na výroky z ASL hovoril rezortný minister o kapitácii 12-tisíc žien na jedného gynekológa. MUDr.. J. Jakuš v tejto súvislosti dodáva, že on pozná gynekológa, ktorý priznáva kapitáciu 5400 žien, a pritom stačí vykonávať funkciu revízneho lekára zdravotnej poisťovne. A neprekáža to ani ministerstvu, ani poisťovni. Nuž, kdesi sa stala chyba, ktorá sa odráža vo všetkých oblastiach zdravotníckej starostlivosti. V rezortnom boji to vyzerá tak, že

tu ide o peniaze

„až v prvom rade“. Primárni lekári priznávajú príjmy od 50- do 70-tisíc Sk, z ktorých im po odpočítaní všetkých nákladov viac ako 20-tisíc Sk nezostane. Problémom je, že neexistujú kritériá hodnotenia kvality ošetrenia pacienta v ambulancii, nezohľadňuje sa vek (mimo pediatrov), nezohľadňujú sa u lekárov geografické podmienky. Najhoršie však je, že chorý človek zostáva akosi mimo rezortnej hry, napriek predvolebným sľubom a programovému vyhláseniu vlády.

Ľudmila Koníková