Ak pomoc „malým“ nie je prehľadná

Ak niekto ponúkne na školenie a vzdelávanie malých a stredných podnikateľov značné finančné prostriedky, tak ponuka môže ostať pre nich utajená. Túto námietku vyslovili zástupcovia Slovenskej živnostenskej komory (SŽK). Týka sa to napríklad aj ostatnej možnosti podávania projektov v rámci bilaterálnej spolupráce s Belgickom, Holandskom a s Nórskom. V tomto prípade išla informácia o ponúkanej pomoci z Úradu vlády SR na rezorty. Hoci mali za úlohu informovať o možnosti vo svojej pôsobnosti, nestalo sa tak a rezorty informáciu o ponúkanej pomoci neuverejnili. Ako člen Predstavenstva SŽK vyslovil „hlbokú nespokojnosť s prácou a postupom úradníkov“ na Úrade vlády SR, ale aj uvedených ministerstiev predseda Krajskej zložky SŽK v Trenčíne Ing. Stanislav Dreisig. Akoby sa úradníci riadili heslom - menej projektov a menej roboty za rovnaký plat. Žiada o konštruktívny dialóg o princípoch pomoci malému a strednému podnikaniu z prostriedkov Európskej komisie. S podobnými problémami týkajúcimi sa podpory malého a stredného podnikania sa však komora stretáva takmer pravidelne.

Predstavitelia SŽK kritizujú, že niektoré podnikateľské subjekty dostali pomoc zo zahraničných fondov aj niekoľkokrát a iní vôbec. Z toho vyplýva aj nedôvera podnikateľov, ktorí hovoria: Načo by sme podávali projekty, aj tak nám nevyhovejú. Keď žiadajú informácie o tom, koľko prostriedkov bolo v určitom regióne podnikateľom poskytnutých a ktorým, tak sa dozvedia len toľko, že tieto informácie sú tajné. Nedarí sa ich získať už niekoľko rokov, pričom zástupcovia komory tvrdia, že by to malo byť bežne uverejňované. Na otázku, či financie dostali tí istí podnikatelia opakovane práve preto, lebo mali dobre pripravené projekty, predstaviteľ SŽK hovorí, že mu ich neprislúcha hodnotiť. Pýta sa však, prečo by nemohli dostať zoznam firiem, ktorým boli prostriedky dané, pričom by bolo dobré vedieť, či aj boli účelovo využité na to, na čo boli poskytnuté. Čím viac sa to zneprehľadňuje, tým je z našej strany o to väčší záujem, hovoria zástupcovia komory. Na otázku, ako by mali byť financie prideľované a cez ktoré inštitúcie by mali ísť, predstavitelia SŽK uviedli, že spracúvanie podnikateľských projektov je u nás veľmi byrokratické. Európska komisia má svoje kritériá, ktoré sú verejne známe a Slovensko k nim pridáva ďalšie. Preto sa stáva, že mnoho projektov neprejde už v rámci Slovenska a prichádzame o financie, ktoré by sme mohli dostať. Podľa SŽK sa to potom odôvodní nedostatkom kvalitných podnikateľských zámerov a tým, že SR nevie absorbovať zahraničnú pomoc. Financie sa autorovi projektu neraz dostanú po veľmi dlhom čase a v oklieštenej podobe, keď pôvodný projekt už nemusí mať zmysel alebo stratil význam. Predstavitelia komory hovoria, že v prípade malého a stredného podnikania financie prídu adresátovi aj po niekoľkých rokoch.

Andrej Pokojný