Biednemu pridajú len ďalšiu biedu

Na zníženie počtu lôžok v zdravotníckych zariadeniach by mala priamo nadväzovať odborná starostlivosť pracovníkov agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti. No objavili sa upozornenia na problémy s tým spojené. Pacienti s menej náročnými diagnózami nie sú problémovou skupinou, horšie je to s nevládnymi či neuropsychiatrickými, ktorých po prepustení z nemocnice treba umiestniť doma. Ak sa takáto ošetrovateľská činnosť v domácnosti z akýchkoľvek dôvodov nezvládne, nepredstaviteľne zaťaží rodinu po všetkých stránkach. Hospicová starostlivosť u nás absentuje, a tú, ktorú máme, napríklad v Martine, je pre bežnú rodinu ekonomicky nedostupná. Problémom je aj to, že počet sestier sa u nás výrazne znížil pre zlé pracovné podmienky v zdravotníctve, neistotu, prepúšťanie a následné odchody do cudziny za prácou. Úroveň zdravotníckej starostlivosti klesá, ekonomické dôvody

znižujú počet

zdravotníckych výkonov. V oblasti starostlivosti o imobilných pacientov v domácom ošetrení musia úzko s ošetrovateľskými agentúrami spolupracovať lekári prvého kontaktu, no aj táto skupina začala výraznejšie upozorňovať na situáciu v rezorte. MUDr. Jozef Jakuš, súkromný lekár zo Škorne v okrese Čadca, pre Hospodársky denník okrem iného uviedol, že „programové vyhlásenie vlády si stanovilo ako jednu z priorít podporu ambulantnej starostlivosti a predovšetkým primárnej sféry. Až 80 % výkonov v zdravotníctve sa totiž deje v ambulanciách a po ťprefiltrovaníŤ tohto kvanta pacientov sa do nemocničnej starostlivosti dostáva pacient, ktorý je odkázaný na vysokoodbornú a tímovú starostlivosť na lôžku nemocnice. Ak ťfilterŤ ambulancie je odborne alebo organizačne nedokonalý, je oveľa väčšie zaťaženie nemocničnej starostlivosti, ktorá je neporovnateľne drahšia a personálne i materiálne náročnejšia. Súčasný stav je taký, že ambulantná sféra je odborne i materiálne nedokonalá, a práve

to je dôvodom

zvýšeného tlaku na lôžka nemocnice. Táto nedokonalosť má historické korene, keď „obvodný“ lekár bol považovaný v minulosti za ťdispečeraŤ bez nárokov na jeho vysoké kvalitatívne a materiálne kvality. Privatizácia primárnej sféry zmenila hlavičku štátnej ambulancie na súkromnú, ale s týmto aktom nešla súčasne zmena kvalitatívna. Lekárska komora vypracovala a zabezpečuje systém projekt riadenia kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti v ambulantnej privátnej praxi. Je na škodu veci, že tento projekt nedostal náležitú podporu v oficiálnych štruktúrach riadenia zdravotníctva. Hoci v dnešných dňoch sa zdá, že problém ambulantnej starostlivosti sa zúžil predovšetkým na financovanie, práve cez tento problém sa ukazuje

v plnej nahote

nekoncepčnosť a možno i nepochopenie úlohy ambulantnej starostlivosti v systéme zdravotníctva. Ak si ministerstvo zdravotníctva dovolí pripraviť návrh cenového opatrenia znižujúceho doterajšie platby za bod či kapitáciu, znamená to, že deklarované transformačné kroky nie sú koncepčné a previazané. Ak chcem znížiť počet drahých lôžok v nemocnici a presunúť starostlivosť do terénu, musím tento terén posilniť materiálne i odborne,“ tvrdí MUDr. J. Jakuš. „Návrh nového cenového opatrenia robí pravý opak. Vedome alebo nevedome sa takýmto krokom pripravuje zníženie kvality ako-tak fungujúcej ambulantnej starostlivosti a v súčasnosti asi jediného piliera, na ktorý sa ešte pacient môže spoľahnúť. U nás však stále

platí zákon

o Liečebnom poriadku a organizácii zdravotníctva. Z toho dôvodu by mali byť i jednotné údaje o počte lekárov, ambulancií i toku financií z poisťovní do nich. O tom, že je to úplne inak, svedčia rozdielne vyhlásenia ministerstva zdravotníctva a Asociácie súkromných lekárov o ekonomike súkromných ambulancií.“ Na Slovensku sa hovorí, že ak je raz niekto biedny, zvyčajne mu nepridajú nič iné, len biedu. Tento výrok začína byť v súvislosti so starostlivosťou o pacientov veľmi aktuálny.

Ľudmila Koníková