Idú voľby, teším sa na sľuby

V čase „klubových prázdnin“ sme uverejňovali odpovede členov Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Pred uzavretím ankety priebežne dáme priestor niektorým ďalším. Oslovili sme stoštyridsaťdva prominentných členov ocenených Zlatým biatecom alebo Prominentom ekonomiky. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia a ďalší hospodárski lídri. Z odpovedí vznikne podkladový materiál pre klubové zhromaždenie, ktoré sa koncom roka pokúsi inovovať vládne know-how pre Slovensko.

Dnes sa vyjadruje Andrei Bartolomei, predseda predstavenstva BARTOLOMEI FINANCE, o. c. p., a. s.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- Za pozitívne považujem, že sa konečne podarilo spustiť privatizáciu bankového sektora, od ktorej je závislý ďalší rozvoj podnikateľského prostredia. Nezvládnutých úloh bolo neúrekom, a dá sa povedať, že táto vláda nezvládla z ekonomického hľadiska takmer všetko, čo si predsavzala zvládnuť. Mám na mysli hlavne neschopnosť znížiť nezamestnanosť vytváraním podmienok na tvorbu pracovných príležitostí, nekoncepčný daňový systém, ktorý je kontraproduktívny k potrebám podnikateľov, a teda aj štátu, a najmä neschopnosť zabezpečiť hladkú vymožiteľnosť práva. Ťahanicami o podobu regionálnych samospráv sa stratil tak potrebný čas, ktorý sa dal využiť efektívnejšie na koncepčné ekonomické zmeny. Dá sa povedať, že sa neudiala žiadna koncepčná ekonomická zmena aj napriek tomu, že bolo znížená daň z príjmu. Už len ustavičné licitovanie o výške dane svedčí o nekoncepčnom prístupe v tejto oblasti.

2. Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- Plynárenstvo, petrochémiu, telekomunikácie, bankovníctvo a energetiku. Všetky rozhodujúce brandže sú v podstate reprezentované jednotlivými gigantmi. Keďže tieto giganty sú pre ekonomiku SR rozhodujúce, myslím, že je potrebné, aby si štát v nich zachoval určité rozhodovacie právomoci, lebo ich prosperita, resp. úpadok má značný dosah na ekonomiku štátu. Privatizácia nie je všeliek, všetko je závislé od prístupu ľudí, teda privatizátorov. Ani zahraniční investori nie sú žiadni baránkovia, takže mantinelizmus vo forme privatizácie v prospech zahraničných investorov je rovnako škodlivý ako mantinelizmus vo forme orientácie na ZSSR pred rokom 1989. Pri privatizácii by som odporúčal riadiť sa prioritne záujmami štátu, pokiaľ si ešte niekto pamätá, aké sú záujmy tohto štátu.

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- Vo všeobecnosti predstavuje bankový sektor „krv“ každej ekonomiky. Preto bolo potrebné také bankové domy, akými sú SLSP, VÚB či IRB sprivatizovať s cieľom ich rozvoja a rentability ešte v roku 1993, čím by sa predišlo ich zhumpľovaniu a navyše by to rozhýbalo ekonomiku. Žiaľ, na to nemal nikto odvahu, lebo sme žili a ešte aj žijeme v socialisticko-kapitalistickom matrixe. Je len na škodu veci, že najprv boli uvedené banky zaťažené dubióznymi úvermi, a potom ich štát „ozdravoval“. Bolo by rozumnejšie, keby štát predal uvedené banky za korunu s tým, že uvedené problémy týchto bánk by vyriešil už nový majiteľ, ktorý by určite našiel spôsob, ako dostať od neplatičov peniaze. Takto sa jednoducho nedobytné úvery preniesli na bežných daňových poplatníkov, lebo výnos z privatizácie bánk bol menší ako boli náklady na ich ozdravenie. Je namieste otázka, prečo sa zvolil tento spôsob, kedy sme takpovediac darovali „pár“ miliárd novým nadobúdateľom bánk, prípadne tunelárom, ktorí ich riadili dovtedy. Keby sme uvedené miliardy „darovali“ napríklad zdravotníctvu alebo školstvu, prípadne na rozvoj malého a stredného podnikania, tak by sme nemuseli mať 20-percentnú nezamestnanosť.

4. Aký je váš názor na menovú situáciu SR a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Stav akejkoľvek meny je vyvolávaný vnútornými, ako aj zahraničnými faktormi, čo platí aj u nás. Vývoj koruny bude vo významnej miere závisieť najmä od výšky platobnej bilancie, ktorú negatívne môže ovplyvniť výška deficitu zahraničného obchodu. Súčasne túto negatívnu platobnú bilanciu zrejme ovplyvní aj celosvetová ekonomická recesia. Preto predpokladám, že koruna sa oslabí oproti EUR zhruba o päť percent, avšak oproti USD by toto oslabenie malo byť nižšie, pretože predpokladám posilnenie EUR oproti USD až na úroveň 98 centov ku koncu roka. Na negatívny vývoj koruny budú dosť významne vplývať aj blížiace sa Vianoce, keď očakávam zvýšený import, a teda zvýšený dopyt po devízach. V neposlednom rade bude kurz SKK závislý od úspešnosti slovenskej ekonomiky, ale keďže sa blížia voľby, tak si myslím, že problémy ekonomiky budú riešené najmä verbálne a po voľbách uvidíme, koľko sľubov sa splní. Už sa teším na x-násobné platy, vysoké dôchodky, fungujúce zdravotníctvo a školstvo, vysokú vnútornú bezpečnosť a na všetko, čím sa dá charakterizovať „pošvajčiarskované“ Slovensko.

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- V prvom rade by som neoddeľoval žiadne odvetvie národného hospodárstva, lebo sú navzájom prepojené. Za prioritnú úlohu považujem vytvorenie fungujúceho daňového systému, lebo od jeho funkcie sú odvodené všetky ostatné vzťahy. Je potrebné zladiť záujmy štátu so záujmami podnikateľov. Nie je mysliteľné, aby sa štát k podnikateľom, čiže k tvorcom hodnôt a daní správal ako k potenciálnym podvodníkom a z tohto hľadiska vytváral aj daňové predpisy. Je potrebné, aby daňové predpisy boli stabilné a nemeniace sa každý štvrťrok podľa toho, ako sa to komu páči. Je nevyhnutné vytvárať podmienky na podnikanie znižovaním priamych daní a rozhodujúcu príjmovú stránku štátneho rozpočtu orientovať na nepriame dane. V takomto prípade sa určite nájde viac peňazí pre zdravotníctvo, školstvo alebo justíciu. Zanedbávanie týchto odvetví sa prejaví až po čase na zdravotne podlomenom obyvateľstve, ktoré bude pýtať viac a viac peňazí, na nižšej vzdelanostnej úrovni obyvateľstva, ktoré znižuje našu ekonomickú výkonnosť a v neposlednom rade sa „podkapitalizovanie“ justície prejaví na „gaunerizácii“ našej spoločnosti.

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

- Ako som už spomenul, absolútna väčšina problémov sa dá riešiť sfunkčnením daňového systému. Len ten podnikateľ, ktorého štát nedrží pod krkom a nevyhráža sa mu ustavičnými kontrolami, je schopný produkovať a súčasne rozširovať svoje aktivity, ktorých priamym následkom je zvyšovanie zamestnanosti. Je už načase, aby politici prestali riadiť ekonomiku štátu a ponechali to na podnikateľov, lebo tí už dokázali, že to vedia. Politici sú tu na to, aby vytvárali legislatívu. Najlepšou podporou podnikania, teda znižovania nezamestnanosti, je jasne definovaná legislatíva a korektný prístup zo strany kontrolných orgánov. Pod korektným prístupom mám na mysli aj to, že ak niekto porušuje zákony, tak nech ho odsúdia a zavrú, ale nech o tom stále nerečnia politici v médiách a nech nevytvárajú svojimi rečami negatívne nálady v neprospech celého podnikateľského sektora, čo v konečnom dôsledku vytvára aj negatívne ekonomické nálady. Je už načase povedať, že hodnoty, a teda aj zamestnanosť, vytvárajú podnikatelia a nie pracujúci ľud, lebo keď podnikateľ niečo nevymyslí a nedá im prácu, tak pracujúcemu ľudu nezostane nič okrem voľne položených rúk a siláckych rečí. Je načase zreálniť spoločenské vzťahy a prestať sa klamať socialistickou demagógiou.

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- Vzhľadom na to, že naša činnosť sa orientuje výhradne na obchodovanie na svetových akciových a devízových trhoch, je našim prvoradým cieľom umožniť aj našim klientom takéto obchodovanie. Na tento účel sme spustili obchodovanie cez prvý on-line terminál, prostredníctvom ktorého naši klienti môžu otvárať a uzatvárať kontrakty v reálnom čase a bez poplatkov. Súčasne školíme klientov a vykonávame primerané marketingové aktivity, aby mali možnosť oboznámiť s obchodovaním prostredníctvom finančných derivátov. Je naším cieľom, aby aj naši ľudia mali možnosť zarábať na svetových finančných trhoch a aby boli úspešní. Ako firma sa snažíme poskytovať širokej verejnosti primeraný servis v tejto oblasti, ktorý sa skladá najmä z aktuálnych analýz akciových a devízových trhov, z investičných odporúčaní a z investičného trenažéru, prostredníctvom ktorého sa majú klienti možnosť naučiť zarábať na svetových finančných trhoch. Tento servis, ako aj naše služby môžu nielen naši klienti využívať zadarmo, ak sa napoja na našu web stránku www.bfx.sk.