Ostro sledované rozpočty kandidátov

Súčasná ekonomická situácia mnohých krajín je poznačená stagnáciou celosvetového hospodárskeho rastu. Recesia najmä v Spojených štátoch sa dotkla aj európskeho kontinentu. Ekonomiky kandidátskych krajín strednej a východnej Európy vrátane Slovenska nie sú proti tejto situácii imúnne. Riešiť tento stav sa dá mnohými nástrojmi či už menovej (monetárnej) politiky alebo rozpočtovej (fiskálnej) politiky. Najlepším príkladom je súčinnosť oboch politík.

Krajiny strednej a východnej Európy sú však v trochu inom postavení ako ostatné štáty. V prvom rade sa všetky usilujú o vstup do Európskej únie (EÚ). Oficiálnym dátumom, kedy by sa mohla Európska únia rozrásť o ďalšie štáty, je rok 2004. V súvislosti so vstupom do EÚ musia splniť nielen politické podmienky, ale aj ekonomické. Aby nakoniec tieto krajiny mohli byť členmi Európskej menovej a hospodárskej únie (EMU) a prijať euro ako svoju zákonnú menu, musia splniť podmienky, ktoré sú formulované v tzv. maastrichtských kritériách. Tie sa okrem iného zmieňujú o výške deficitu štátneho rozpočtu a štátneho dlhu. (Deficit štátneho rozpočtu nesmie byť vyšší ako 3 % HDP krajiny a štátny dlh nesmie presiahnuť úroveň 60 %.)

V súčasných ekonomických podmienkach sa niektoré krajiny tohto regiónu snažia riešiť problém stagnácie hospodárskeho rastu prostredníctvom rozpočtu, čo sa zákonite odrazí v náraste deficitu. Aj preto sa ozývajú hlasy popredných svetových ekonómov, ktorí kritizujú súčasnú fiskálnu disciplínu kandidátskych krajín. V stredu šéf Európskej centrálnej banky Wim Duisenberg vyjadril svoje znepokojenie okolo vývoja rozpočtov niektorých krajín uchádzajúcich sa o členstvo v EÚ. Pre tieto štáty je nevyhnutné, aby prísnejšie dodržiavali fiskálnu konsolidáciu. Konkrétne šéf ECB povedal: „Hoci je celkový postoj k fiskálnej politike vo väčšine kandidátskych krajín uspokojivý, vývoj situácie ich rozpočtov je v poslednom období znepokojujúci. Aj keď Wim Duisenberg nemenoval konkrétne štáty, najskôr narážal na tohtoročný vývoj v Poľsku a v Českej republike. Na stranu ECB sa pridal aj Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý tiež kritizoval nevyrovnanosť rozpočtov kandidátskych krajín. Regionálny zástupca MMF Roger Nord pre agentúru REUTERS povedal, že v týchto krajinách je tendencia mať príliš veľké rozpočtové schodky. Zároveň menoval Poľsko, Česko, ale aj Maďarsko.

Najväčšie problémy vtesnať sa do plánovaných čísel mali v tomto roku naši severní susedia. Už v polovici tohto roka deficit prekročil 90 % plánovaného koncoročného rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Deficit bol pre rok 2001 stanovený vo výške 20,5 mld. PLN, čo predstavuje 2,6 % hrubého domáceho produktu. Podľa posledných odhadov však rozpočtový schodok vlády sa vyšplhá na úroveň 29,1 mld. PLN. Nastupujúca ľavicová vláda však sľúbila, že v budúcom roku ustriehne výdavkovú stránku rozpočtu. V Českej republike sa pre začiatok budúceho roka zrejme budú musieť uspokojiť z provizóriom. Senát včera totiž neschválil navrhovaný rozpočet, ktorého schodok dosahoval úctyhodný rozmer 52,2 mld. českých korún. Vláda Miloša Zemana má tak 20 dní na predloženie nového rozpočtu na rok 2002.

Marcel Laznia