Boj proti teroru a zásah do súkromia

Ochrana ľudských práv vo všetkých svojich konfekčných číslach pôsobí dnes ako najprijateľnejší paraván pre väčšinu novodobých vojen. Či to bola vojna na Balkáne, či vojna v Afganistane, všade sa zdôrazňuje práve ochrana základných ľudských práv a slobôd. No je paradoxom, že dnes pre ich ochranu riskujeme zároveň ich porušenie. Veď len pri letmom výpočte zistíme, že medzi ne rovnako patrí právo na súkromie, slobodu slova, listové tajomstvo atď. Krátko po septembrových teroristických útokoch na ciele USA prišla administratíva prezidenta Busha po prvý raz s myšlienkou obmedziť základné práva, ako slobodu listového tajomstva (dnes v prípade „pochybností“ má možnosť napr. v USA pošta či tajná služba preveriť slovný alebo hmotný obsah zásielky), slobodu bankového tajomstva (zmrazenie účtov) a ďalšie zásahy do súkromia - odpočúvanie telefonátov, prezeranie e-mailov, obmedzovanie prístupu k informáciám, resp. na ich ďalšie použitie a šírenie. To je príklad amerických žurnalistov, ktorým prezident USA G. W. Bush odkázal, že v záujme bezpečnosti vláda určí, ktoré informácie masmédiá môžu zverejniť. Je zrejmé, že takmer všetky známe demokratické ústavy vo svete do detailov chránia základné ľudské práva. Aj preto vyvolávajú novoprijaté protiteroristické zákony zároveň obavy, či nebudú zneužité mimo ich účel. Americký Kongres prijal antiteroristické zákony, ktoré dávajú vyšetrujúcim orgánom prakticky neobmedzené možnosti na odpočúvanie telefonátov a sledovanie elektronickej pošty. V USA bude stačiť jedno súdne nariadenie, aby vyšetrovatelia mohli odpočúvať telefonáty osôb podozrivých z terorizmu. Prehliadka bytov z dôvodu ohrozenia bezpečnosti bez predbežného upozornenia obyvateľov sa absolútne vymyká právam zakotveným v ústave. Podobne je to aj pri téze, že za zločinca bude v USA považovaná aj osoba, ktorá poskytne teroristovi úkryt a má „rozumné dôvody“ domnievať sa, že jej hosť je atentátnikom. Pravda, zákonodarcovia iniciatívu prezidenta neprevzali takpovediac so všetkými chlpmi. Odmietli napríklad jeho návrh, aby bolo možné väzniť cudzincov (podozrivých z terorizmu) neobmedzene dlhý čas bez formálnej obžaloby.

USA nie sú jediné, ktoré v boji proti terorizmu obmedzujú práva svojich občanov. Rozšírenie právomocí polície a vyššie sadzby pre trestné činy prijala aj Kanada. Podobne ako USA, aj Británia bude môcť v prípade potreby rýchlo zmraziť bankové kontá organizáciám podozrivým z teroristickej činnosti, posilniť právomoci osobitných policajných jednotiek a podrobnejšie sledovať bankové operácie. Lichtenštajnské kniežatstvo takisto prijalo voľbu porušenia bankového tajomstva pri preverovaní „pravdepodobných“ bankových účtov teroristov a podobných organizácií. Vo Francúzsku sa čaká len na odklepnutie zákona, podľa ktorého by mali policajti možnosť vykonať okamžitú dôkladnú prehliadku motorového vozidla a prevádzkovatelia telekomunikačných služieb zasa povinnosť archivovať po obdobie minimálne jedného roka všetky údaje o telefonických rozhovoroch a komunikácii prostredníctvom internetu. Je zrejmé, že vo väčšine prípadov si nový názor na ľudské práva vyžaduje aj zmeny ústav.

(TASR/sb)