Pre niekoho na ružiach, pre iného na tŕňoch

Malé a stredné podnikanie ako v začarovanom kruhu

V roku 2000 sme prijali 156 právnych noriem týkajúcich sa malého a stredného podnikania, ale napriek tomu nemali vôbec malí a strední podnikatelia, ktorých význam pre zdravý ekonomický vývoj sa stále zdôrazňuje, ustlané na ružiach. Skôr na ich tŕňoch. Priznáva to aj vláda SR v Správe o stave a rozvoji malého a stredného podnikania, ktorú prerokovala a s pripomienkami schválila na svojom minulotýždňovom zasadaní. Konštatuje sa v nej, že napriek tomu, čo sa urobilo, naďalej je v platnosti značný počet právnych úprav, ktoré majú negatívny dosah na rozvoj podnikania. Vari najväčšie hlavybolenie spôsobujú malým a stredným podnikateľom odvody do fondov v závislosti od daňového základu predchádzajúceho roka, najmä vtedy, keď ich zmenená trhová situácia uvrhne z konjunkturálnej prosperity do obdobia prežívania. Pružnejší prístup by mal zohľadňovať meniacu sa situáciu na trhu a zároveň zabezpečiť adekvátnu proporcionalitu platieb. Fyzické osoby sú navyše diskriminované. Napríklad:

- nerovnoprávnosť pri dávkach v chorobe a pri úrazoch podnikateľa v porovnaní so zamestnancami,

- nemožnosť poberať príspevok v materstve pre ženy podnikateľky,

- nemožnosť zahrnúť do výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov stravné pri tuzemských pracovných cestách,

- nemožnosť tvorby sociálneho fondu aj pre podnikateľa atď.

Napriek tomu sa počet podnikajúcich fyzických osôb zvyšuje, pravda, okrem samostatne hospodáriacich roľníkov. Dôležitejší ako samotný rast počtu živnostníkov (o 2420 = 0,9 %) je fakt, že napríklad v trhových službách mali viac ako štvrtinu tržieb (26,4 %), pričom malé podniky zaznamenali najviac tržieb (47,9 %). V stavebníctve si ukrojili malé podniky (28,5 %) a živnostníci (26,9 %) viac ako polovicu z koláča produkcie, kým podiel stredných podnikov predstavoval 21,8 % a veľkých podnikov 22,8 %.

Malí a strední podnikatelia sa však stále sťažujú na neúmerné finančné zaťaženie. Správa, ktorú vláde predložil minister hospodárstva, konštatuje, že medzi

nepriame vplyvy,

ktoré to spôsobujú, patrí: nemožnosť odpočtu investícií od zdaniteľného základu príjmu, nezohľadnenie inflácie a rastu cien v oblasti zaraďovania hmotného a nehmotného investičného majetku, ale aj odpisová politika. Odpisy sa rozkladajú do neúmerne dlhého časového obdobia, čo vôbec nekorešponduje s potrebou sofistikácie investícií či technológií. Systém zrýchleného odpisovania umožňuje zníženie daňového základu, ale nie počtu rokov odpisovania. Pri súčasnom nedostatku úverových zdrojov nie je pri takejto politike možné, aby malí a strední podnikatelia boli schopní zabezpečiť rozvoj firiem, a tým aj zvýšenie ich technologickej úrovne a konkurencieschopnosti z vlastných zdrojov.

Ako príklad administratívneho prístupu k podpore podnikania možno uviesť prijatie zákona

NR SR č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci, ktorý namiesto uľahčenia a zjednodušenia poskytovanie štátnej pomoci podnikateľom skomplikoval. Reaguje však

na odporúčanie

Európskej komisie a v súlade s ním definuje malé a stredné podnikanie. Príslušnú negociačnú kapitolu č. 16 sme v rámci našich rokovaní s EÚ predbežne uzavreli ešte v máji 2000. Z reprezentatívneho prieskumu, ktorý uskutočnila Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania v celej SR, vyplýva, že viac ako tretina predstaviteľov malých a stredných firiem (35 %) očakáva v súvislosti so vstupom SR do EÚ viac príležitostí na spoluprácu s firmami v európskom priestore. Takmer rovnaký počet (34 %) si však myslí, že očakávaná integrácia neovplyvní činnosť ich firmy. Medzi výhody, ktoré si od integrácie SR do EÚ sľubujú, patrí rozšírenie a zlepšenie nákupných podmienok vstupov (40 %), rozvoj kooperačných vzťahov s partnerskými firmami EÚ (33 %) a ľahší prístup k finančným zdrojom (32 %). Medzi predpokladané nevýhody a ťažkosti, ktoré budú nasledovať po vstupe do EÚ, zaradili respondenti prieskumu najmä nárast konkurencie na domácom trhu (47 %), zvýšené požiadavky na kvalitu produkcie (34 %) a odlev kvalifikovaných pracovných síl (30 %). Keď hodnotili svoju vlastnú firmu, považovali jej spoľahlivosť ako obchodného partnera (57 %) a dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily (50 %) za identickú ako v podobných podnikoch krajín EÚ. Technologickú úroveň svojej firmy však mnohí hodnotili ako slabšiu (38 %). Väčšina (60 %) pociťuje v porovnaní s podobnými podnikmi v EÚ

značné nedostatky,

najmä pri hodnotení platobnej schopnosti a solventnosti. V súvislosti s tým si, ako sa zdá, aj vláda uvedomuje, že na zlepšenie prístupu ku kapitálu pre malé a stredné podnikanie je potrebné:

- Zabezpečiť prijatie zákona o zárukách formou záložného práva na hnuteľné veci a majetok malého a stredného podnikateľa.

- Zvýšiť flexibilitu bankovej sféry pri poskytovaní úverov.

- Vytvoriť podmienky na etablovanie rizikového kapitálu pri podpore rozvoja.

- Systém aktívnej politiky trhu práce orientovať na podporu tvorby pracovných príležitostí.

- Vytvoriť vhodné podmienky na fungovanie kapitálového trhu na Slovensku.

Zuzana Krútka