Export nestačí za importom

Rozdiel medzi tempom rastu dovozu a vývozu viditeľne narastá

Deficit zahraničného obchodu naberá enormné rozmery. Kumulatívne za prvých osem mesiacov tohto roka dosiahol deficit asi 58 mld. Sk. To je o 42,3 (!) mld. Sk viac ako v období od januára až do augusta minulého roka. Súčasný osemmesačný deficit je pritom už o viac než 16 mld. Sk vyšší než celoročný deficit v roku 2000 (ten dosiahol 41,7 mld. Sk).

Kde tkvie príčina súčasného vysokého schodku zahraničného obchodu? Slovenskí analytici sa zhodujú v tom, že jednou z hlavných príčin vysokého záporného salda sú v súčasnosti vyššie ceny energetických palív. Nezanedbateľnú váhu na augustovom schodku (pasívne saldo zahraničného obchodu v auguste predstavovalo 8,1 mld. Sk) však má aj sezónny výpadok vývozu automobilov, spôsobený celozávodnou dovolenkou v jednom z najvýznamnejších exportných podnikov - Volkswagen (VW) Slovakia, a. s., Bratislava. Iróniou slovenskej ekonomiky je skutočnosť, že je taká malá, že aj dvojtýždňová dovolenka v jednom závode poriadne rozkolíše štatistiky. Ako hovorí analytik Slavia Capital Pavol Ondriska: „Dovolenky vo VW spôsobili síce nižší dovoz pre potreby výroby, ale predovšetkým menší vývoz dopravných zariadení, kde výpadok oproti tohtoročnému priemeru bol takmer 4 miliardy Sk.“

(Obdobie prázdnin sa však už skončilo, dúfajme teda, že sa návrat robotníkov k výrobným linkám pozitívne odzrkadlí na septembrovom schodku zahraničného obchodu.)

Pri odhaľovaní príčin súčasného vysokého schodku zahraničného obchodu netreba zabúdať na fakt, že naša ekonomika je prepojená s okolitými ekonomikami silnými väzbami. Podľa Pavla Poppa z Poštovej banky dochádza v teritoriálnej štruktúre zahraničného obchodu SR k udržaniu pomerne vysokej dynamiky vývozu a k miernemu poklesu dynamiky dovozov, a to aj napriek citeľnému spomaleniu hospodárskeho rastu v Európskej únii. Na druhej strane, podľa analýz vypracovaných analytikmi ING Bank, by sa mal vývoj v Európe, a to predovšetkým v Nemecku, prejaviť aj na slovenskom exporte. Podľa ING Bank asi 47 % slovenského vývozu patrí do kategórie Ifo - senzitívnych položiek (sú to hlavne stroje a elektrické zariadenia, základné kovy, papierenské výrobky a textil). Tieto zložky exportu sú ovplyvnené vývojom v EÚ, pričom tempo rastu ich vývozu kleslo z 25 % zaznamenaných začiatkom roku 2000 na súčasných 15 %.

Na druhej strane isté možnosti sa slovenským exportérom otvárajú u našich východných susedov. V Českej republike možno v poslednom období hovoriť o hospodárskej expanzii, vďaka ktorej sa našim krajinám darí zachovať si aj takmer vyrovnanú obchodnú bilanciu. Narastá prebytok obchodu s Poľskom, a to aj napriek pochmúrnym hospodárskym vyhliadkam v tejto krajine. Znamená to zrejme, že slovenskí výrobcovia majú na trhu za našimi severnými hranicami pomerne silné pozície. Podobný vývoj možno pozorovať na trhoch v Maďarsku a v ostatných krajinách stredoeurópskeho pásma voľného obchodu. „Určitý nárast dynamiky exportu možno badať aj v obchode s Ruskom a s Chorvátskom, kde je vidieť ďalší rastový potenciál,“ poznamenal P. Popp.

Augustové čísla priniesli aj niekoľko pozitívnych správ. Analytici postrehli určité zlepšenie vo vývoze kovov a kovových výrobkov, ktorý v auguste dosiahol druhú najvyššiu hodnotu v tomto roku. Lepšia tohtoročná úroda sa zasa v posledných mesiacoch podpísala pod pokles mesačného pasívneho salda v potravinovo-poľnohospodárskej časti obchodnej bilancii.

Vývoj zahraničného obchodu v auguste však podľa analytikov pokračoval v tendenciách charakteristických prevahou investične orientovaného importu. „Z krátkodobého hľadiska nemáme ako odvrátiť negatívny vývoj zahraničného obchodu, ak nepočítame administratívne bariéry, čo by však nebolo práve efektívnym riešením. Zvýšenie konkurencieschopnosti a exportnej výkonnosti Slovenska zaberie ešte roky,“ dodal P. Ondriska.

Ivana Sedliaková