Podporuje Irak terorizmus?

Vzdor západnej politike vyvoláva podozrenie...

Cieľom americkej odpovede na nedávne teroristické útoky v USA by nemala byť žiadna islamská krajina, ale jedine teroristi. Prísľub administratívy USA daný minulý týždeň egyptskej diplomacii má síce priniesť upokojenie do regiónu, resp. získať podporu americkej akcii, no zároveň aj načrtáva otázky. Udalosti z 11. septembra priniesli mnoho podozrivých. Od bin Ládina cez menoslov krajín, ktoré ho podporujú či tolerujú. Teda aj arabský Irak. Hoci USA zaradili na začiatku medzi potenciálne oblasti útokov naozaj aj Irak, po informáciách izraelských tajných služieb tiež potvrdili, že „nemajú žiadne dôkazy“ o zapojení Bagdadu do teroristických atentátov. Aká by teda mohla byť skutočná spojitosť Iraku a smrtiacej spúšte z neba nad americkým WTC?

Bagdad od začiatku poprel slová CIA, že sa iracká tajná služba počas uplynulých rokov stretávala s jedným z atentátnikov. Na druhej strane vojenskí inšpektori OSN už v polovici 90. rokov bubnovali na poplach, že Irak má zrejme zásoby bojových raketových hlavíc, obsahujúcich mikróby antraxu, slezinovej sneti a toxín. Podozrivá bola aj náklonnosť bagdadského režimu k bin Ládinovi, ktorý mu kedysi ponúkol azyl v krajine a stále k tomuto mužovi prechováva sympatie. Spojené štáty nemohol nezaujať fakt, že tesne po útokoch iracký prezident Saddám Husajn vyplodil poznámku, že je to odplata za politiku USA vo svete: „Na zemeguli v súčasnosti už vari niet ani jediného miesta, kde by Washington nebol postavil symbolický monument svojich kriminálnych činov. Stačí, keď si pomyslíme na Japonsko, Vietnam alebo Irak.“ Ako vtedy dodal, „USA obviňujú krajiny a jednotlivcov bez toho, aby disponovali čo i len minimálnymi dôkazmi“, čo nie je nič iné, ako „túžba vyrovnať si staré účty - všetky založené na predpoklade, že ich zahraničná politika je nekompatibilná s americkou politikou“.

Irak vzdoruje zahraničnej línii USA a ochrane ich „národných“ záujmov v Perzskom zálive už jedenásť rokov. To potvrdil aj Washington, podľa ktorého, ak by sa „Irak alebo Irán pokúsili blokovať plavbu amerických ropných tankerov“, išlo by o „ohraničené operácie USA“. Bagdad dokonca niekoľkokrát vypovedal aj zbrojných inšpektorov z krajiny pre zaujatosť a špionáž pre USA (čo sa v dvoch prípadoch potvrdilo a priznala to aj OSN). Okrem toho odmietol americko-britský návrh zmeny sankcií (uvalených naň v roku 1990 po vojne v Perzskom zálive) na tzv. inteligentné, keďže počítali najmä so sprísnením kontroly nad predajom irackej ropy, ktorá sa dnes reguluje po 15 dňoch.

Súvislosť s útokmi je naozaj skôr v rovine indícií. Saddámov invektívny slovník vychádza práve z inej predstavy politiky a dakedajšieho postavenia v regióne, čo si musia uvedomiť aj Spojené štáty. Denné kontroly americko-britských stíhačiek v bezletovom pásme (južne od 32. a severne od 36. rovnobežky) na suverénnom území Iraku, kde má Irak zákaz letov a ktoré inak OSN ani neodsúhlasila, si vyžiadali od roku 1998 smrť 365 civilistov, pričom len od augusta do polovice septembra tohto roka pripadal na jeden spojenecký útok jeden mŕtvy Iračan a dvaja zranení. Pravda, cieľmi boli vždy aj radarové zariadenia a komunikácie, dokonca aj tie pre kontakt s domácimi civilnými lietadlami. Okrem toho práve v Iraku bude WTO skúmať súvislosť medzi nárastom počtu rakovinových ochorení a uránovým strelivom, používaným americkými jednotkami vo vojne v Perzskom zálive (v roku 1997 to bol nárast o 11 000 prípadov). Netreba zabúdať ani na to, že program OSN Ropa za potraviny vyzerá v realite tak, že Irak môže predať ropu každých šesť mesiacov za 6,2 mld. USD, pre zlú infraštruktúru je to však len za 5, 6 mld. USD. Z nich 72 % príjmov (na nákup humanitárnej pomoci) je uložených v správcovskom fonde OSN a až nedávno USA uvoľnili 800 mil. USD z tohto programu, ktoré blokovali. Aj to je len časť z 3,5 mld. USD za kontrakty, ktoré Washington blokuje v niektorých prípadoch roky.

Slávka Blazseková