Podporu v nezamestnanosti poberalo ku koncu augusta asi 15 percent ľudí bez práce evidovaných na úradoch práce. Tí ostatní, čo na ňu nemali nárok, buď neboli dostatočne dlho zamestnaní (24 mesiacov za tri roky) predtým, ako sa prihlásili na úrade práce, alebo - čo je častejší prípad - sú nezamestnaní tak dlho, že už nemajú nárok. Dĺžka obdobia poberania podpory v nezamestnanosti je šesť alebo deväť mesiacov podľa toho, koľko rokov platil príspevok na podporu v nezamestnanosti (de facto, či pracoval menej alebo viac ako 15 rokov). Aj tento čas poberania podpory sa môže skrátiť na polovicu, ak vám napadlo skončiť dovtedajšie zamestnanie či podnikanie bez vážnych dôvodov, ktoré vymedzuje zákon. Maximálna výška podpory dnes predstavuje 5685 Sk, teda 1,5-násobok životného minima. Priemerná podpora, ktorú poberali nezamestnaní v auguste bola 3160 Sk, nie je to teda ktovieaká výhra. Nie je to dokonca ani životné minimum (v súčasnosti 3790 Sk na osobu, pre ďalšiu spoločne posudzovanú osobu alebo nezaopatrené neplnoleté dieťa 2650 Sk a 1720 Sk pre nezaopatrené dieťa). Väčšina nezamestnaných, tých, čo nárok na podporu majú, aj tých, čo ho už stratili, sa preto spoločne ocitajú v ďalšej sociálnej sieti. Ak sú dôvody ich hmotnej núdze odôvodnené, čo v prípade nezavinenej nezamestnanosti býva, dopĺňa sa im príjem do sumy životného minima. Až 94 % tých, čo poberali v prvom polroku 2001 dávku sociálnej pomoci, boli evidovaní na úradoch práce. Znamená to, že 57 % nezamestnaných poberá dávku sociálnej pomoci. Ich podiel sa od predchádzajúceho roka zvýšil o 5 %, z čoho možno len dedukovať, že bieda sa zvyšuje. O jej regionálnych rozdieloch svedčí to, že ak v okrese Bratislava IV poberal tieto dávky asi každý stý občan (1,2 %), každý štvrtý bol v hmotnej núdzi v okrese Rimavská Sobota (27,2 %) a Revúca (25,4 %). Súvislosť s nezamestnanosťou, ktorá je v okrese Rimavská Sobota až 36-percentná, je očividná. Ak sa na to pozrieme z hľadiska výdavkov štátu, dávky sociálnej pomoci pre asi 300-tisíc nezamestnaných predstavovali v prvom polroku 5,25 mld. Sk, kým NÚP dal na podpory v nezamestnanosti pre asi 95-tisíc ľudí 1,88 mld. Sk. V podstate len presúvame ľudí z jednej sociálnej siete do druhej. Keby aspoň časť týchto občanov pracovala, efekt by sa prejavil nielen v tom, že by nemuseli poberať takú či onakú podporu a zaťažovať verejný rozpočet, ale zároveň by tvorili hodnoty, sami by prispievali do fondov a na dane. V neposlednom rade by neškrtili svoje výdavky, takže by tiež prispeli na odôvodnenú tvorbu ďalších pracovných miest napríklad v službách, obchode i vo výrobe.
