Vláda nepotrebuje poradiť?

Financie po novom, prístup k živnostníkom po starom

Slovenská živnostenská komora (SŽK) mávala permanentne nedostatok financií na svoju činnosť, ktorú však musela zo zákona vykonávať. Až teraz, keď bude novelizovaný zákon o jej pôsobení, zdá sa, že tieto ťažkosti pominú. Na rok 2002 si už chce nárokovať istú sumu zo štátneho rozpočtu, pričom má aj ďalšie zdroje príjmov. Jej predseda Ing. Milan Kuzma na otázku Hospodárskeho denníka, koľko potrebuje SŽK na bežnú prevádzku, vymenoval jednotlivé položky a činnosti. Financie treba na účasť v komisiách počas záverečných skúšok v odborných učilištiach, na kontroly v rámci štátneho odborného dozoru, zabezpečenie technického vybavenia evidencie prehľadov osôb podnikajúcich na základe živnostenského oprávnenia, ale aj na prevádzku krajských zložiek komory. Financie sú potrebné na vzdelávaciu činnosť, vydávanie odborných materiálov, poradenské aktivity, nájomné a energie pre jednotlivé kancelárie SŽK. Novela živnostenského zákona predpokladá prenos niektorých kompetencií z krajských úradov na komoru, napríklad v oblasti skúšok odbornej spôsobilosti pre remeselné živnosti, čo tiež stojí finančné prostriedky. Dovedna, ako uviedol M. Kuzma, predstavuje to viac ako 17 mil. Sk ročne. Nemalo by to mať príliš negatívny dosah na štátny rozpočet, lebo komora preberie aj časť povinností štátnej správy, pričom jej dobré fungovanie sa aj štátu vráti v podobe lepšie fungujúceho stavu podnikateľov.

Predstaviteľov SŽK sme sa tiež spýtali, ako na ich činnosť dolieha zrušenie Rady vlády SR pre malé a stredné podnikanie a či vláda takýto orgán už nepotrebuje. Podpredseda komory Ing. Vojtech Gottschall hovorí, že pri vzniku tohto poradného orgánu vlády si zástupcovia malého a stredného podnikateľského stavu mysleli, že sa z rady stane orgán, ktorý bude vláde tlmočiť to, čo je medzi podnikateľmi aktuálne. Počas pôsobenia súčasnej vlády sa jeho členovia podľa neho zišli len dvakrát.

„Približne z dvadsiatich členov však len jedna štvrtina boli zástupcovia živnostníkov a podnikateľov a zvyšok štátni úradníci. Rada svojou činnosťou malý podnikateľský stav neuspokojila. Aj to bolo obrazom podnikateľskej klímy, ktorá u nás panuje,“ zdôraznil podpredseda SŽK. Nemyslí si však, že tento orgán bol zbytočný, a preto ho bolo treba zrušiť v rámci prehodnocovania činnosti všetkých poradných orgánov vlády. „Úmysel vytvoriť ho bol správny, len myšlienka nenaplnila pôvodný cieľ.“

Členom tejto rady bol za štátnu správu aj riaditeľ živnostenského odboru Ministerstva vnútra SR Ing. Ján Dutko. Povedal nám, že rozhodujúce podnikateľské subjekty v nej zastúpenie mali. „Je na škodu veci, že radu zrušili. Reakcie podnikateľského stavu sú také, že Rada vlády SR neostala zachovaná na ten účel, na ktorý bola zriadená. Po jej zrušení však mala byť vytvorená iná rada ako poradný orgán ministra hospodárstva. Ako člen pôvodnej rady som doteraz nedostal odvolací dekrét ani vymenúvací do novej. Aký je teda v tejto oblasti stav, to, žiaľ, neviem povedať,“ hovorí predstaviteľ štátnej správy Ján Dutko.

Vladimír Turanský