Radšej za života, ako po smrti

Peter Kasalovský

Nespočetnekrát od vzniku SR väčšina jej politickej reprezentácie vyhlasuje, že nesie len „politickú zodpovednosť“ za svoje činy. Aj za tie, ktoré nám ostatným vyniesli nie neviditeľné, ale materiálne škody v desiatkach aj stovkách miliónov. Diali sa vraj v dobrom úmysle. Je faktom, že ani v jednom prípade sa nedokázal opak. Obdobne to platí o celom rade dosadených osôb do vedúcich pozícií a do orgánov firiem kontrolovaných štátom.

Nebolo by to tak, keby neboli najprv paralyzované kontrolné orgány na všetkých úrovniach a nevyznávala sa v tej či onakvejšej vládnej garnitúre jemne upravená múdrosť. Kde by sme boli, keby sa nepraktizovalo na vrchu myslenej špirály mocenských pozícií, že ruka musí myť ruku. Nie výnimočne sa dostanem do kontaktu s ľuďmi na spomínaných politických alebo hospodárskych pozíciách, ktorí si spokojne žijú, a vôbec nerátajú s vendetou.

S odplatou za skazu, ktorú dopustili či jej pomohli, vôbec nerátajú. Majú to vymyslené tak, že sa skryjú za „kolektívne rozhodovanie“, a sú tak de iure aj de facto nestrestateľní. Mnohí zbohatli neuveriteľne, pričom je to výsmech všetkým so zdravým rozumom. Mnohé z detičiek a ich potentátnych rodičov, ktorí vstúpili na dráhu privatizérsku a podnikateľskú, by skolila aj taká kartová hra ako Sedma. Čuduj sa svete, a darí sa im, aj keď sú sotva priemerní.

Bola by to štatistika o skrachovancoch spomedzi najvyšších predstaviteľov štátu, a potom z členov vlád, poslancov a vysokých štátnych úradníkov, a predovšetkým ich najbližších príbuzných. Vo väčšine prípadov boli však vymrštení tak vysoko, že nemôžu spadnúť, a to aj vďaka spojeniam - väzbám s preslávenými členmi trojice orgánov činných v trestnom konaní. Podsvetie môže len snívať, že sa raz dopracuje k takej pevnosti a efektívnosti vzťahov.

Čo bájnym svetovým kapitalistom, ale trebárs aj geniálnym vynálezcom trvalo desiatky rokov, to našim domácim päť-sedem a dorovnali sa s výsledkami slávnych amerických rodín. Šťastie pre nich, že sa o Slovensko neveľmi zaujímajú, lebo inak by ich mohlo poraziť. Zdravie by si poškodili potvrdením informácie o tom, že medzi vysoko postavenými v štáte, a tými z funkčných krimirodín jestvujú nielen spojenia mobilné, ale aj personálne.

Výsledkom je, že napriek vytrvalej snahe straníckych protivníkov a ich médií nedochádza k nijakým škandálom, ako je to v západných štátoch, keď len podozrenie z možnej trestnosti alebo z porušenia spoločenských konvencií znamená okamžitý odchod z pozície. Aj ich najvyšší činitelia by si rozbili hlavu o povestný múr, keby zistili, aké podmienky na podnikanie a život si dokázali vytvoriť a zlepšujú politici v takom štáte ako SR.

Problém je však v tom, že to „ich“ nefunguje alebo funguje vďaka personálnej previazanosti, ktorej neprekáža stranícka príslušnosť či sympatie. Politické garnitúry sú až na výnimky chudobnejšie ako narkomani, ale za to ich početní príbuzní vždy prosperujú. Odhadom taká pätina rodín má o seba na niekoľko generácií postarané doživotne. Za transformačný čas spoločnosť rozdelili na seba, ktorí mohli, a tých ostatných, ktorí

Je takmer vylúčené, a jedine v tomto súhlasím s celým radom kritických štúdií zahraničných autorov o našom prostredí, resp. ovzduší, žeby táto zvieracia kazajka začala praskať vo švíkoch. Tie sú také pevné ako v tzv. banánových republikách, kde sa všetka moc premiestnila vďaka samopalom, delám, tankom a rakietkam k ľudkom s epoletami. U nás je to vďaka (azda aj želanej) nevymožiteľnosti práva, najmä zo strany štátu, ktorý veľmi schradol.

Ešteže jestvujú podnikatelia a taká inteligencia, ktorá sa napriek všetkému presadzuje. Aj v našom priestore vytvárajú doslova priemyselné, agro- a iné brandžové oázy, v ktorých to funguje. Pričiňujú sa v nich o priaznivé spoločenské ovzdušie, žičlivé pre vzťahy ľudské, kde aj disciplinovaná a kvalitná práca je cenená. Je však na škodu všetkých mimo týchto oáz, ktorých je z obyvateľstva väčšina, že odmietajú vstupovať do vzťahov politických.

Je také ľahké proklamovať, čo treba pre blaho národa a vôbec občanov štátu. Lež, nie sú na to finančné zdroje, či je ich z roka na rok menej. V tomto ohľade je najmenej zodpovedných. Takže to, čím sa my môžeme v porovnaní s početnejšími a hospodársky vyspelejšími štátmi vyrovnávať, je pomaly už len vecou konkrétnej menšinovej skupiny obyvateľstva. Túto novodobú antihumánnosť, z ktorej je vysoké napätie, môžu zmeniť len doteraz najúspešnejší.

Chcem veriť, že sú schopní vytvoriť z celého Slovenska o á z u. Už je načase vniesť do spoločnosti nekompromisný imperatív pre politikov . Nech konajú tak, aby sa problémy riešili v prospech občanov za ich života, a nie po smrti.

Peter Kasalovský