Na krídlach, nielen na cestách

Infraštruktúra nie sú len komunikácie, ale i malé letiská

Malé regionálne letiská by sa mohli stať významnou súčasťou infraštruktúry Slovenska. V nemalej miere môžu nahradiť chýbajúce rýchlostné komunikácie. Dobré spojenia sú základným predpokladom na príchod investorov, pričom sa neraz mylne hovorí len o diaľniciach, ktorých výstavba je ťažkopádna a drahá. Malé letiská by znamenali možnosť sprístupniť viaceré oblasti na Slovensku lietadlami, ktoré vlastnia zahraničné firmy či jednotlivci. Napriek tomu, že by sme sa tak stali dostupnejší, menšie letiskové dráhy sa doteraz nestali bežnou súčasťou dopravného systému štátu. Chátrajú, niet nikoho, kto by sa o ne spoľahlivo staral, obnovil ich a udržiaval. V minulosti sme na Slovensku vybudovali vyše sedemdesiat asfaltových dráh, dlhých okolo päťsto metrov a určených pre poľnohospodárske lietadlá. Viaceré zanedbané letiská by však mohli prijímať aj stroje do hmotnosti 5700 kilogramov, teda také, ktoré odvezú až 15 pasažierov. Malé letectvo na Slovensku pred rokom 1989 zastrešoval Zväz pre spoluprácu s armádou (Zväzarm) a výchova jeho lietajúceho personálu, armádu nevynímajúc, bola v aerokluboch. Neskôr, po rozdelení federatívnej republiky, vznikol Slovenský národný aeroklub (SNA). Do jeho vlastníctva nepribudlo odvtedy nič a má len

to, čo zdedil,

pričom majetok starne. Podľa riaditeľa letových činností SNA Jána Mikuša nie je dosť možné, aby sa o prevádzku verejného letiska starala nejaká športová organizácia, ako je to u nás. Musí tu byť niekto, kto bude platený buď miestnou štátnou správou, alebo rezortom dopravy, kto bude garantovať, že všetko, čo sa na letisku odohráva, je v poriadku. To, čo aerokluby robia, je na báze dobrovoľnosti. So smutným hlasom nám porozprával o príklade letiska v Lučenci, ktoré má 800-metrovú asfaltovú dráhu a kedysi bolo na ňom aj kompletné rádionavigačné vybavenie. Už je rozkradnuté. V tomto regióne sa pripravuje výstavba unikátnej Silikátovej hospodárskej zóny a v rámci nej by pravdepodobne bol záujem aj o letisko.

Príkladom toho, že malé letiská môžu byť významným článkom infraštruktúry, je skutočnosť, že nemeckí podnikatelia, ktorí nedávno prejavili záujem o Vihorlat v Snine, sa zaujímali o letisko v neďalekej Kamenici. Bolo by pre nich aj „nástupišťom“ smerom na Ukrajinu a do Ruska. Jedno z najvyťaženejších

regionálnych letísk

u nás je žilinské v Dolnom Hričove. Jeho prínosom sú najmä nepravidelné medzinárodné lety. Využívajú ich topmanažmenty zahraničných firiem. Jeho služby už využili napríklad partneri obchodných reťazcov, PCHZ v Žiline, Matadora Púchov, firmy Sauer v Považskej Bystrici, Ecco a Johnson Controls v Martine. Každoročne je k dispozícii aj lietadlám z krajín NATO v rámci spolupráce s vojenským útvarom v Žiline.

Letisko Piešťany, tak ako Sliač a Poprad - Tatry, má v súčasnosti priznanú v zmysle technického vybavenia prvú kategóriu ICO - letísk, ktoré majú povolenie Leteckého úradu SR na zabezpečovanie medzinárodnej osobnej a neosobnej leteckej dopravy. V roku 2001 pôsobilo v režime zmiešanej prevádzky, teda civilnej dopravy a vojenskej prevádzky, pričom 90 % letov tvorila práve civilná doprava. V rámci reformy slovenskej armády a jej prístupu do NATO prejde

piešťanské letisko,

patriace Ministerstvu obrany SR pod Správu slovenských letísk. Okrem zahraničnej klientely, prichádzajúcej do piešťanských a ďalších slovenských kúpeľov - Trenčianskych Teplíc, Smrdákov a občas aj Bojníc a Vysokých Tatier, je využívané predovšetkým zahraničnými podnikateľmi, prichádzajúcimi na severné Považie, do regiónov so strojárskym priemyslom.

Najviac na západ republiky je situované trávnaté letisko v Holíči. Podobné v Boleráze pri Trnave je s 2000-metrovou štartovacou i pristávacou plochou jedno z najdlhších trávnatých letísk. Senické s asfaltovou dráhou, kedysi vybudované podnikom Hodváb Senica, zažíva krušné chvíle pre neujasnené majetkové pomery. Ohrozené je aj letisko v Bratislave - Vajnoroch. Má sa tam stavať a je na aeroklube, aby získal pre športové lietanie v Bratislave adekvátnu náhradu. Po Nitre, kde má letisko

trávnatý povrch

a môže prijímať lietadlá len do obmedzenej váhy, ďalšie zaujímavé letiská by mohli byť v Nových Zámkoch, Prievidzi, Partizánskom, Piešťanoch a v Trenčíne. Ďalšie sú v Dubnici nad Váhom, Dolnom Hričove a v Martine. V Ružomberku je zaujímavé letisko z hľadiska využívania obchodných ciest. Sliač funguje ako civilné i vojenské aj s aeroklubom a medzi ním a spomínaným lučeneckým je letisko v Očovej. Pravidelná letecká preprava na letisku Poprad - Tatry nefunguje už niekoľko rokov. Dá sa povedať, že 80 % pohybu na ňom robí miestny aeroklub. Ten je tam však len v úlohe chudobného príbuzného. Hangár, v ktorom majú lietadlá, bol kedysi jeho a teraz za „ustajnenie“ platí aeroklub vysoký prenájom. Aeroklub je tak buď pred zánikom, alebo pred vysťahovaním. Smerom na východ sú ďalšie malé letiská - v Kamenici nad Cirochou, Ražňanoch pri Sabinove, Spišskej Novej Vsi a vo Svidníku. V Prešove je aj vojenské a sú tam podmienky na pristávanie lietadiel všeobecného letectva podobne ako v Košiciach. Na

kvalitné spojenia

pre eventuálnych podnikateľov prichádzajú do úvahy letiská v Kamenici, vo Svidníku, a v Ražňanoch, kde možno bez väčších problémov pristáť lietadlom do 5700 kg. Vzletové a pristávacie dráhy sú na nich dostatočne dlhé, hoci niektoré majú trávnatá plochu.

(tu, lak, pf, zp)