Reformu nikto neregistroval

Komentuje Ľudmila Koníková

Keď súčasný minister zdravotníctva Roman Kováč nastupoval do funkcie, informoval o pripravenej reforme, ktorá mala pomôcť vyriešiť problémy rezortu. Vystriedal vtedy v ministerskom kresle Tibora Šagáta, ktorý zlyhal a problémy spojené s liečbou hlavy štátu mu vlastne uvoľnili cestu na vycúvanie zo zložitej situácie. Napriek hlasnému proklamovaniu transformácie či reformy z kramárskeho kopčeka ju zatiaľ nikto nezaregistroval. V zdravotníctve sa množia protestné akcie proti súčasnému systému sa búria lekári takmer na všetkých fórach. Aj v parlamente sa rozoberá zdravotníctvo. Už minulý týždeň poslancov z opozície zaujímalo, kedy šéf rezortu zdravotníctva podá demisiu. Otázka zrejme vychádzala z toho, že R. Kováča neakceptuje žiadna profesijná zdravotnícka organizácia, samotní zdravotníci ani občania. Vyzerá to však tak, že minister je skutočne spokojný sám so sebou, reagoval totiž na tieto slová tvrdením, že sú „zavádzajúce a plné omylov“, avšak zároveň chápe, že nemôže byť obľúbeným medzi všetkými. Zdôraznil, že demisiu nehodlá podať a je rozhodnutý vydržať vo funkcii až do konca volebného obdobia. Zaujímavé by bolo vedieť, kde a z čoho berie takú sebadôveru. Stačí si spomenúť na výsledok transformácie ako celku, ale aj v jednotlivých oblastiach. Ale aj na problémy, ktoré sa objavujú na obzore, súvisiace s plánovaným nesystémovým oddlžením zdravotníctva. Na situáciu farmaceutického sveta upozorňuje analýza, ktorú vypracoval generálny riaditeľ Asociácie lekárnikov Slovenska PhDr. Ing. Július Ondrej. Okrem iného v nej uviedol, že „pod tlakom nezvládnutej transformácie verejného lekárenstva, pri nedodržiavaní zákonov (aj zdravého rozumu) a navyšovaní dlhu zdravotných poisťovní voči majiteľom lekární - lekárnikom pod kuratelou štátu im v etape ukončovania procesu transformácie v zdravotníctve hrozí: krach verejných lekární, vznik nových lekární - rozširovanie počtu verejných lekární v chorom systéme, reťazenie lekární, zmena majiteľov lekární - tzv. kapitalizáciou pohľadávok voči lekárnikom zo strany distribučných spoločností, znížená a ohrozená dostupnosť liekov a distribúcia liekov len za hotovosť. Za najvážnejší faktorom zadlženia verejných lekární považuje J. Ondrej dlh sám osebe. V súčasnosti sa napríklad len dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) pohybuje nad úrovňou 6 mld. Sk. Pritom celkové dlžoby v liekovom reťazci vrátane penále z omeškania predstavujú sumu asi 18 mld. Sk. „Zastavenie a ozdravenie súčasného stavu už nemôže pokračovať systémom deštrukcie, impotentnej transformácie a nekoncepčnosti systému zdravotníctva - tu je potrebné vytvoriť nový systém za ortodoxnej účasti legislatívy, ekonomiky a riadenia, a práve krokom k tejto inovácii je a musí byť aj to, že zdravotnícky manažéri už musia tieto problémy konečne vedieť pomenovať, definovať priority a postupnosť a determinovať fázy tvorby systému, kde je nevyhnutná spoluúčasť občana - pacienta a zodpovednosť štátu,“ tvrdí generálny riaditeľ ALS.

Otázne je, s čím je potom minister zdravotníctva taký spokojný?