Len keď si sami pomôžu

Z tokajského hrozna v tomto roku bude iba stolové

Obec Malá Tŕňa, jedno z pestovateľských a výrobných stredísk tokajského vína na území Slovenska, nájdete cestou z Trebišova pred Slovenským Novým Mestom, ak z nej odbočíte doľava. Okrem drobných pestovateľov, ktorí tam spracujú iba časť svojej úrody a ostatok predajú, „veľkovýrobe“ tokajského vína sa venujú v obci firmy Galafruit, Ostrožovič a Tokaj víno. Naposledy menovaná je rodinná firma Macikovcov, ktorej hlava, Jaroslav, bol dlhoročným riaditeľom štátneho podniku Tokaj v Slovenskom Novom Meste, takže v brandži je odborníkom. Pomáha mu manželka, ktorá najvyššie vzdelanie v odbore získala u popredného slovenského odborníka na víno Fedora Malíka, ďalej dcéra, syn s nastávajúcou nevestou a niekoľko zamestnancov. Firmu založili pred dvoma rokmi s minimálnymi prostriedkami, hoci predtým sa zaoberali predajom svojej produkcie asi z jedného hektára vlastných vinohradov i nakúpenej pre zvýšenie sortimentu. V súčasnosti možno ako jediní vykupujú hrozno od rôznych pestovateľov v tokajskej oblasti a v tomto roku ho získajú okolo 200 ton, z ktorého je 0,73-percentná výnosnosť muštu (asi 150-tisíc litrov). Tokajské odrody hrozna, ako je

Furmint, Lipovina

a Muškát žltý, zatiaľ spracúvajú v prenajatých priestoroch. Aká bude tohtoročná úroda? „Za ostatné dva roky bola vynikajúca, vlani dosiahla úroveň storočnej, ale tento rok je, žiaľ, cukornatosť nízka. Tokaj sa ani nevyrobí, lebo na to treba hrozno s cukornatosťou 21 stupňov, preto bude iba stolové,“ konštatujú Macikovci. S množstvom to zo začiatku vyzeralo byť dobré, ale úrodu napadla múčnatka, hniloba a kto nevystihol včas ošetriť, tak mu začalo hniť. Navyše mešká vegetácia a pestovatelia nie sú koordinovaní medzi sebou. Oberačka sa mala začať 19. októbra, no oberať začali už predtým. Nik z nich nechcel dlhšie čakať, hoci

babie leto

teraz vrcholí, zrejme sa boja zlodejov a hniloby. „Ak chcete zostaviť technológiu na skladovanie a spracovanie hrozna primeranú nášmu objemu na zelenej lúke, investície vychádzajú asi na 10 mil. Sk s časom investovania päť rokov. K dobrým úverom sa zatiaľ bolo ťažko dostať, takže ich zháňame z rôznych zdrojov. Pritom technologické zariadenie, ktorým sa snažíme firmu vybaviť, nie je najmodernejšie, to znamená ani najdrahšie, pozeráme sa na jeho účelovosť. Pokúšame sa kombinovať najmä svojpomocne vyrobené s už použitým a z nového je menej,“ hovorí J. Macik. Dodal, že od nasledujúceho roka už budú mať vlastnú technológiu, na ktorej dokážu robiť celú prvovýrobu, teda od spracovania až po finalizáciu, o čom svedčil

stavebný ruch

na dvore vinohradníckeho domčeka, pod ktorým je pivnica vyhĺbená do tufu. Pretože sú malou rodinnou firmou, kapacitu spracovania okolo 200 ton ročne nebudú zvyšovať.

Pri víne je dôležité nielen ho dobre vyrábať, ale aj predávať. Preto marketing robia prostredníctvom vlastných predajní, ktoré majú na východe a začínajú s otváraním aj na strednom Slovensku. Majú aj svojich stálych odberateľov najmä v hoteloch a v reštauráciách, kde pravidelne dodávajú fľaškové i sudové vína.

Firma sa svoju činnosť snaží rozširovať aj o agroturistiku. Dala vypracovať už aj tri projekty podľa predlôh EÚ, prvý za 1,5 mil. Sk, ktorý neskôr zdokonalila. „Podávali sme ich na rôzne komisie vrátane rezortu, aby získali finančnú podporu alebo niektorý z grantov, zatiaľ sa naše dokumenty z ministerstva hospodárstva ďalej nedostali, hoci k ich kvalite neboli žiadne pripomienky,“ konštatuje s trpkosťou Mária Maciková. Keďže od polovice 90. rokov spolu s cestovnými kanceláriami už pripravovala poznávacie návštevy

Tokajskej oblasti,

neprerušila s nimi kontakty a ich prostredníctvom aj teraz úspešne organizuje podobné prehliadky, o čom svedčí aj kronika hostí. Napríklad cestovné kancelárie Paneurópa a Satur im posielajú návštevníkov z Viedne a z Budapešti. Častý záujem o návštevu oblasti prejavujú hostia z Bardejovských kúpeľov či obchodní partneri východoslovenských firiem.

Ladislav Kulik