Príjmy zo závislej činnosti

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Máme zamestnanca, ktorý svoj súkromný telefón využíva aj na pracovné účely. Túto skutočnosť nám doložil výpisom, z ktorého je zrejmé, komu, kedy a ako dlho telefonoval. Ak mu tieto pracovné hovory preplatíme v hotovosti (cez pokladnicu), musíme mu tento príjem zdaniť, alebo ide o príjem od dane oslobodený?

- Ak zamestnanec preukáže, že predmetné telefonické hovory z jeho súkromného telefónu boli skutočne pracovné (z výpisu je táto skutočnosť zrejmá), uvedené plnenie (ich preplatenie) nie je predmetom dane z príjmov. Vychádzame z ustanovenia § 6 ods. 7 písm. c) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Tento údaj nie je potrebné v zmysle § 45 cit. zákona uvádzať do mzdového listu (nejde o príjem od dane oslobodený, ale o príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov). Preukaznosť tohto plnenia je prvoradá.

Máme zamestnanca, ktorý má české aj slovenské občianstvo. U nás poberá príjmy zo závislej činnosti (na dohodu o pracovnej činnosti), ktoré sú zdaňované preddavkami na daň, a okrem toho má príjmy aj zo živnosti vykonávanej na našom území. Popritom v Českej republike vykonáva zamestnanie, z ktorého mu plynú príjmy zo závislej činnosti. Je nám jasné, že ročné zúčtovanie mu nebudeme môcť vykonať. Pýtame sa za neho, či bude musieť u nás podávať daňové priznanie.

- Keďže tento daňovník má zo zdrojov na našom území príjmy zo závislej činnosti vykonávanej u nás a zo živnosti, bude musieť podávať daňové priznanie. Keďže v otázke nie sú podrobnejšie informácie, treba si uvedomiť, že pri daňovej povinnosti voči nášmu štátu musí vychádzať z platnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorú má naša republika uzatvorenú s Českou republikou. Z definície tzv. daňovej rezidencie alebo nerezidencie bude vyplývať, ktoré príjmy bude musieť „priznať“. Ak pôjde o daňového nerezidenta, tak bude povinný u nás priznať len príjmy plynúce zo zdrojov na našom území (modifikované uvedenou zmluvou) a v ČR zrejme z celosvetových príjmov. Ak pôjde o nášho daňového rezidenta, tak rovnako bude povinný podať daňové priznanie, avšak s tým rozdielom, že z celosvetových príjmov. Ak má v ČR len príjmy zo závislej činnosti, tie sú u nás v zmysle § 54 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov vyňaté zo zdanenia, avšak len v prípade, ak boli v ČR preukázateľne zdanené. To neznamená, že tieto príjmy sa do daňového priznania neuvedú. Musia sa uviesť s tým, že sa vyplní príslušná pomocná tabuľka na účely výpočtu dane z ostatných príjmov. Je na tomto daňovníkovi, či uplatní tento postup alebo postup podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Cit. ustanovenie zákona mu umožňuje aplikovať pri zamedzení dvojitého zdanenia postup, ktorý mu je výhodnejší (zápočet dane zaplatenej u nás).

Žiadame vás o informáciu, či dary (suma 150 Sk), ktoré dáva naša obec svojim dôchodcom (občanom) pri príležitosti dožitia 70 rokov veku, sa musia zdaniť pred výplatou. Ide o príjem zo závislej činnosti?

- Ak ide o dôchodcov, ktorí nie sú a ani neboli zamestnancami obce, nepoberajú a ani nepoberali príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky, ide o príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov. Vychádzame pritom z ustanovenia § 3 ods. 4 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, podľa ktorého predmetom tejto dane nie sú okrem iného príjmy získané darovaním, s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6. Ak títo dôchodcovia nevykonávali závislú činnosť (nebrali funkčné

požitky), tento dar im vyplatíte bez zdanenia.

Zo sociálneho fondu máme zaplatiť pozostalým po zamestnancovi sociálnu výpomoc v hotovosti. Máme to zakotvené v kolektívnej zmluve. Máme im to zdaniť?

- Keďže je sociálny fond adresovaný na zamestnancov (ak sa poskytne plnenie v zmysle zákona o sociálnom fonde i rodinným príslušníkom, tak stále plynie „cez zamestnanca“), som toho názoru, že v tomto prípade ide o príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov (§ 6 ods. 4 písm. a) - ako v predchádzajúcej otázke). Ak by išlo o vyššiu sumu, tak by príjem podliehal darovacej dani. Z vášho hľadiska sa príjem vyplatí v brutto výške.

Máme zamestnanca, ktorý má u nás uzatvorený hlavný pracovný pomer (má aj podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti). Uzatvoríme s ním súčasne aj jednorazovú dohodu o vykonaní práce - vykoná pre našich zamestnancov prednášku (ide o prácu, ktorú nemá v náplni svojej práce). Môžeme mu príjem z dohody zdaniť 10-percentnou sadzbou dane?

- Nie, to nie je možné. Nie sú na to splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. V prvom rade nie je možné aplikovať 10-percentnú sadzbu dane v prípade príjmu plynúceho od zamestnávateľa, u ktorého má zamestnanec podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti. Okrem toho pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti sa vychádza z toho, že sa vždy zdaňuje úhrn príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi v kalendárnom mesiaci. Predpokladám, že v tomto prípade by úhrn príjmov bol vyšší ako 4000 Sk, do výšky ktorej možno príjem zdaniť 10-percentnou sadzbou dane za predpokladu, ak by vyhlásenie k zdaneniu príjmov podpísané nebolo.

Z uvedeného vyplýva, že zdanenie vykonáte tak, že spočítate príjmy plynúce z pracovného pomeru a z dohody o vykonaní práce, odpočítate povinné poistné (len z príjmu na základe pracovného pomeru) a zdanenie vykonáte bežným spôsobom (preddavkom na daň z celého príjmu naraz).

Dagmar Piršelová