Je aktívne saldo výhrou?

Zatiaľ čo Slovensko stále trápi prehlbujúci sa vysoký deficit obchodnej bilancie, v Českej republike je situácia momentálne odlišná. U nás sa pasívneho saldo obchodnej bilancie vyšplhalo za prvých osem mesiacov na „úctyhodných“ 58 miliárd Sk, keď v samotnom auguste predstavoval deficit 8,1 miliardy Sk. V ČR naopak skončila obchodná bilancia v septembri po dvoch rokoch konečne v kladných číslach. Podľa údajov Českého štatistického úradu dosiahlo aktívne saldo obchodnej bilancie 1,8 miliardy Kč oproti pasívu v septembri minulého roka 3,2 miliardy Kč. Mohlo by sa zdať, že naši českí bratia sú na tom teda podstatne lepšie. Treba sa však pozrieť aj na podstatu týchto čísel. „Akokoľvek sú zverejnené čísla opticky priaznivé a zvyšujú šancu, že medziročný rast HDP v treťom kvartáli presiahne hranicu 3 %, na druhej strane sú tiež neklamným znakom prichádzajúceho útlmu ekonomickej aktivity,“ komentoval zverejnené údaje ekonóm HVB bank P. Sobíšek. Za aktívnou obchodnou bilanciou sa totiž neskrýva nárast exportu, ako by sa dalo očakávať. Skôr naopak, stojí za ním výrazný prepad importnej dynamiky. Ako naznačuje odvetvová štruktúra dovozu, medziročný pokles dynamiky postihol všetky odvetvia s výnimkou ropy a zemného plynu. Dá sa z toho usudzovať, že podniky sa pripravujú na budúci útlm zahraničného dopytu práve znižovaním objednávok surovín a polotovarov. Pre českú ekonomiky osobitne negatívne vyznieva aj fakt, že najvýraznejší pokles tempa postihol dovoz strojov a dopravných zariadení. Znamená to, že investičná aktivita ochladla aj v samotnej Českej republike.

Naopak, u nás investičný dopyt rastie. A práve jeho rast sa negatívne podpisuje aj na zahraničnej obchodnej bilancii. Medzi hlavné faktory vplývajúce na prehĺbenie pasívneho salda obchodnej bilancie patrí skutočnosť, že slovenská ekonomika má spracovateľský charakter náročný na dovoz surovín. Aj preto sú jednou z hlavných príčin vysokého záporného salda ceny energetických palív. Ak však v krátkej budúcnosti nedôjde k dramatickému zvýšeniu cien ropy, ba práve naopak, jej cena bude pokračovať v nastolenom klesajúcom trende, môžeme očakávať, že k žiadnemu dramatickému prehlbovaniu deficitu už u nás nedôjde. Dôležitú úlohu tu, samozrejme, zohrá aj kurz koruny oproti americkému doláru.

Deficit zahraničného obchodu sa však prenáša aj na deficit bežného účtu platobnej bilancie SR, ktorý v 1. polroku 2001 dosiahol až 8,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). A to pre nás prináša mnohé nie práve priaznivé dôsledky. Napríklad, hoci sa jadrová inflácia momentálne nachádza na rekordných minimách, centrálna banka stále otáľa so znížením kľúčových úrokových sadzieb. „Máme určité obavy z vývoja bežného účtu,“ povedal pre agentúru REUTERS guvernér NBS Marián Jusko. „Deficit by mohol byť prekážkou pri rozhodovaní o znižovaní úrokových mier v nasledujúcich mesiacoch,“ dodal. Avšak práve zníženie sadzieb by mohlo rozprúdiť investičnú aktivitu na Slovensku. Podľa analytikov však u nás priestor na mierne zníženie úrokov, a to ešte pred koncom tohto roka, existuje. Slová guvernéra však naznačujú, že na nižšie úrokové sadzby si budeme musieť ešte počkať.

Ivana Sedliaková