Aj po prehre ide život ďalej

Šport má väčšiu úlohu v ľudskom živote ako vyhrávať súťaže

„Dvanásta, nie tuctová!“. Takýto názov niesol jeden novinový článok po mojom návrate z majstrovstiev sveta v Darmstadte v roku 1993, kde som skončila práve na 12. mieste. Bol to môj najlepší výsledok v športovej kariére, ak nepočítam 6. miesto družstva Československa, ktorého som bola členkou, na majstrovstvách sveta vo Wiener Neustadte v roku 1989. „Dvanásta, nie tuctová!“ Pousmiala som sa, keď sa mi ten článok len nedávno znova dostal do ruky. Nikdy som neprekypovala prehnaným sebavedomím. Je však pravdou, že vždy mi bol

sivý priemer cudzí.

Možno práve preto ma náhoda spojila so športom moderný päťboj. Pre ženy trochu netypický, pre mňa neuveriteľne krásny. Všestranný. S koreňmi v antických olympijských hrách a v programe novovekých OH od roku 1912. Moderný päťboj, šport, ktorý sa pre mňa stal životnou filozofiou. Mojou, ale aj celej mojej rodiny. Môj tréner sa stal mojím životným partnerom. Náš sedemročný syn sa stáva pomaly tiež „odborníkom“ na moderný päťboj. Zatiaľ v ňom vyniká hlavne v slovnej rovine, ale aj prvé praktické dotyky má už za sebou. Napriek pôvodne plánovanému koncu s aktívnym športom po majstrovstvách sveta v roku 1993 som sa rozhodla, že „potiahnem“ predsa len ešte jeden rok. Tá dvanásta priečka ma potešila, ale mojou métou bolo byť

lepšou ako Dušan,

môj tréner a partner v jednej osobe, desiaty z majstrovstiev sveta a účastník OH v Moskve. Keďže ženský moderný päťboj nebol v tom čase v olympijskom programe, výzvou pre štart na ďalších majstrovstvách sveta bola práve tá svetová desiatka. A tajnou túžbou, akú má azda každý športovec, zvíťaziť. Človek mieni, život mení. Hoci som sa už dva mesiace pripravovala na ďalšiu sezónu, radostná správa, že budem matkou zmenila môj svet. Po rozume mi chodili celkom iné veci. Situácia sa však radikálne zmenila v roku 1998 zaradením ženského moderného päťboja do programu OH 2000. Bolo to pre nás ako blesk z jasného neba. Po toľkých rokoch planých nádejí, že päťbojárky budú súťažiť pod olympijskými kruhmi, sme v to už prestali dúfať. Náš život sa vo chvíli zmenil od základov. Každé ráno som vstávala s jedinou myšlienkou -

kvalifikovať sa na OH.

Dokonca s tajnou túžbou ich vyhrať. Podporovalo ma v tom celé okolie. Náš syn tiež. Víťazstvá sa striedali s prehrami. Moderný päťboj za tie štyri roky, čo som sa venovala Tomáškovi, poriadne zmenil svoju tvár. Vrcholné podujatia mali jednodňovú formu, malokalibrovú pištoľ vystriedala vzduchová. Natrápila som sa. Na OH v Sydney, kde na ženskej premiére štartovalo len 24 päťbojárok, som sa však neprebojovala. Ani tá svetová desiatka mi nebola súdená. Útechou bolo, že rok predtým som sa kvalifikovala do finále celoročného seriálu Svetového pohára a zopár ďalších dobrých umiestnení. Môj

sen sa rozplynul,

ale moja snaha kvalifikovať sa na OH mi dala podstatne viac ako naplnenie detského sna. Uvedomila som si, že šport má väčšiu úlohu v ľudskom živote ako vyhrávať súťaže. Moderný päťboj je často označovaný za odvetvie formujúce najvšestrannejšieho športovca. Jeho zakladateľ barón Pierre de Coubertin ho charakterizoval slovami: „Človek, ktorý je schopný súťažiť v tomto športe, je vynikajúcim všestranným športovcom, nehľadiac na to či zvíťazí alebo nie.“ V tomto duchu je každý, kto súťaží v modernom päťboji, víťazom. A v tomto zmysle sa aj ja, napriek tomu, že sa mi nepodarilo zrealizovať môj detský sen, vôbec necítim ako zdolaná.

Prehry a víťazstvá

patria k športu. Tak ako k životu. Sú krátkym okamihom v živote športovcov. Iné momenty sú však cennejšie. Majú trvácnejšiu hodnotu. Šport ma naučil, že prehry patria k nemu a život aj po nich pokračuje ďalej. Pokračoval aj v mojom prípade po neúspešnej olympijskej kvalifikácii. Hovorí sa, že každý, kto je nejakým spôsobom intenzívne spojený so športom, by mal aspoň raz v živote navštíviť grécku Olympiu, miesto zrodu športu. Som vďačná osudu, že som tiež mala tú česť tam prísť. A pochopiť srdcom, čo je možné nájsť v knihách. V Olympii som však pochopila, že stojím len na začiatku svojej olympijskej cesty. Cesty, ktorá ponúka širokú škálu možností.

Elena Malíková

vo vystúpení na kongrese európskych klubov fair play v Bratislave