V exporte má Slovensko šancu

Základom úspechu projekčné práce a inžiniering

Takmer tri roky som strávil na dvoch projektoch v Indii a mal som možnosť pozorovať podmienky v tejto krajine, ktoré sú veľmi podobné podmienkam v ďalších krajinách Ázie. Bývalé traktory Zetor, alias Hindustan, tam nahradili Fordy. Motocykle Jawa, ktoré sa v Indii vyrábali pod menom Jezdi, nahradili japonské Hondy a Kawasaky. Konkurenciu nám robia strojárske firmy. Naše strojárske firmy ťažko nesú, že už v teritóriu Ázie nedokážu predávať svoje tradičné výrobky pre elektrárne a veľké investičné celky, ako to bolo v čase bývalého Československa. Vtedy sme do Indie bezkonkurenčne vyvážali, no vzhľadom na našu stratu dychu v technickom rozvoji sa mnohé z indických podnikov pretransformovali, prevzali iné výrobné programy a „odcudzili“ sa slovenským dodávateľom a výrobcom. Je tu však predsa len šanca – spoločné podniky, projekčné a inžinierske práce.

Spoločné len meno

Viaceré západné firmy to už zistili, skúpili menšie firmy a dali im svoje meno. V našej tradičnej oblasti – v energetickom strojárstve tu pôsobia firmy ABB a Alstom. Mal som tú „česť” s nimi spolupracovať na projekte rekonštrukcie elektrárne v Chennai (Madras). Viem, že naše firmy majú z podobných zoskupení strach. Je to však prílišná opatrnosť. Avšak v Indii mnohé z firiem majú len spoločné svetové meno. Ich technické vybavenie, znalosti a skúsenosti technického personálu a kvalita vykonávaných prác je na veľmi nízkej úrovni. Je síce pravda, že je tu lacná pracovná sila, ale ak si vezmeme celkový efekt práce – potom je výsledná cena neraz vyššia, než ako keby ju robili naši, lepšie platení, ale kvalitnejší pracovníci. Napríklad prácu, ktorú by náš zvárač s montérom urobili za deň, tam robí päť ľudí niekedy aj týždeň. Vzhľadom na veľmi zlú kvalitu sa spotrebuje oveľa viac materiálu i energie. Takto vzniknuté firmy v rozvojových krajinách väčšinou nedokážu zhotoviť projekty a nedokážu ani viesť šéfmontáž či kontrolu kvality. Tu je priestor na uplatnenie sa našich firiem..

Späť na trhy

Ak sa chcú naše firmy vrátiť na tradičné trhy Ázie, mali by sa viac orientovať na projekčné práce a inžiniering. India, ale aj ďalšie krajiny, sa bránia importu hotových výrobkov. Preto je málo pravdepodobné, že sa vrátia časy, keď sme do zahraničia vyvážali celé investičné celky. Máme však šancu vyrobiť ich v príslušnej krajine. Firma by však nemala šetriť natoľko, že továreň nahradí ulica. V Indii i v ďalších krajinách je bežné, že sa výroba a montáž viacerých výrobkov robí doslova „na ulici“, avšak vo veľmi zlej kvalite, čo bol v minulosti niekedy prípad aj slovenských subdodávateľov.

Ešte stále je priestor na vytváranie spoločných firiem alebo zahraničných filiálok našich firiem. Mali by sa však vyvarovať cesty, ktorou šli firmy ABB a Alstom v Indii. Ak dáme firme meno, mali by sme jej dať aj patričné technické vybavenie, know-how a dbať, aby ju viedli ľudia, ktorí majú vzdelanie, skúsenosti a ktorí poznajú problematiku, prípadne zabezpečiť pre zamestnancov školenia a tréningy.

India je veľká krajina s neuspokojeným trhom. Je tam nedostatok elektrickej energie, chýba infraštruktúra, geologický prieskum, a treba budovať aj priemysel. V Indii je katastrofálny stav ochrany životného prostredia – chýbajú čistiarne odpadových vôd, ale je tam aj nedostatok pitnej vody. Sú tam ľudia, ktorí majú finančné zdroje, ale chýbajú skúsenosti, technológie a know-how. Na Slovensku máme konštruktérske i projekčné kapacity. Máme dobré technické zázemie. Chýba nám však podnikavosť a odvaha pustiť sa inou cestou, než na akú sme boli zvyknutí. Jedno je však isté – ak si niekto myslí, že ešte niekedy v budúcnosti budeme dodávať veľké investičné celky tak ako v minulosti, je na veľkom omyle.

Jaroslav Burjaniv