Miliardy vzala voda

Materiálne ani ľudské straty akoby dostatočne neprovokovali „odvetné“ opatrenia proti povodniam. Viaceré sa síce prijali, ale ich realizácia naráža na nedostatok financií. Povodne v rokoch 1996 až 1999 spôsobili na Slovensku mnoho miliardové škody, pritom o život prišli desiatky ľudí. V roku 1998 si voda vyžiadala mimoriadne krutú obeť. Desiatky mŕtvych, vrátane detí na východe Slovenska. Žiaľ ich matiek bol tak veľký, že nad rakvami nejedna upadala do bezvedomia. Sme však takí bohatí, aby sa nenašlo dosť prostriedkov na ráznejší pozitívny zásah do osudu ľudí, ich majetku a na ochranu infraštruktúry? Inak miliardové hodnoty budú naďalej plávať dolu prúdom a ľudí v ohrozovaných mestách a obciach naďalej bude strašiť aj obyčajné mrholenie a zatiahnutá obloha. V posledných dvoch storočiach sa značne zmenili prirodzené retenčné priestory na akumuláciu vody, a tak hrozia aj inak bezvýznamné potoky. Ohrozené sú nielen rodinné domy, ale celé sídliská.

Je to aj vplyvom osídľovania údolných nív a intenzívneho poľnohospodárstva. Ľudia v dôsledku množstva stavebných zásahov, spojených s využívaním oblastí v blízkosti tokov, výrazne zhoršili povodňovú situáciu. Hodnota majetku, ktorý povodne ohrozujú, sa stále zvyšuje. Z tohto dôvodu sa musí sústrediť pozornosť spoločnosti na prevenciu a ochranu pred veľkými vodami s cieľom škody znížiť, alebo aspoň minimalizovať. Náklady na záchranné a zabezpečovacie práce a celkové straty predstavujú za uvedené obdobie takmer 8 mld. Sk. Povodne v rokoch 1997 až 1999 postihli veľkú časť územia Slovenska. Náklady na záchranné a zabezpečovacie práce a celkové škody v roku 2000 dosiahli 1,3 mld. Sk a v tomto roku už 2,05 mld. Sk. To znamená, že celkové povodňové straty za obdobie rokov 1997 - 2001 predstavujú okolo 11,5 mld. Sk. Informácie z povodňových situácií, ako aj poznatky o účinku klimatických zmien ukazujú, že v nasledujúcom období je pravdepodobný zvýšený výskyt povodní. Rozsiahle lokálne i plošné povodne v rokoch 1997 až 1999 viedli vládu SR k tomu, že svojím uznesením uložila ministrovi pôdohospodárstva vypracovať správu o navrhovaných systémových opatreniach na ochranu pred povodňami a o spôsobe financovania odstraňovania následkov. Na základe toho ministerstvo pôdohospodárstva vypracovalo za účasti mnohých odborných a vedeckých pracovníkov správu o navrhovaných systémových opatreniach na ochranu pred povodňami a o spôsobe financovania následkov spôsobených povodňami, teda program protipovodňovej ochrany do roku 2010. Krátkodobé opatrenia navrhnuté do roku 2001 boli také, ktoré sú bezpodmienečne nevyhnutné a finančne nenáročné. Strednodobé - do roku 2005

umožňujú investičné

a neinvestičné aktivity na odstraňovanie následkov povodní z posledných rokov a súčasne riešia rizikové oblasti. Dlhodobé - do roku 2010 sú podmienené výskumom a nadväznou realizáciu prác, a to najmä investičného charakteru, ktorých ochranný účinok sa bude prejavovať postupne.

Celková finančná suma, potrebná na realizáciu programu do roku 2005, je 8,426 mld. Sk a v rokoch 2006 až 2010 9,564 mld. Sk. Znamená to, že do roku 2010 treba 17,990 mld. Sk. Pre vodné hospodárstvo 14,596 mld. Sk, pre lesné 2,2 mld. Sk a pre Slovenský hydrometeorologický ústav 0,918 mld. Sk. Súčasťou programu je aj súbor vedecko-technických projektov, ktorých riešenie si vyžaduje náklady v celkovej výške 223,790 mil. Sk. Vzhľadom na skúsenosti z povodňových situácií v období od schválenia programu sa prejavuje potreba doplniť ho o ďalšie opatrenia. Okresné povodňové komisie by mali organizovať v spolupráci s obcami a správcami povodňové prehliadky na všetkých malých vodných tokoch. Zamerať sa majú na zistenie stavu

údržby brehov

a funkčnosť stavieb v korytách a na zariadení v zátopových územiach, ako sú mosty, priepusty a iné stavby, ale aj rôzne skládky odpadov, ktoré zhoršujú odtokové pomery. Orgány štátnej správy lesného hospodárstva by mali vykonať kontrolu lesných hospodárskych plánov. Zamerať sa má na plnenie vodoochrannej funkcie lesa a z tohto hľadiska potom regulovať povolenia na holoruby v jednotlivých lesných hospodárskych oblastiach. Podľa výsledku kontrol sa má rozhodnúť o zmenách v lesných hospodárskych plánoch.

Ustavične sa opakujúce povodňové situácie potvrdzujú skutočnosť, že je nevyhnutné pokračovať v schválenom programe v pôvodne navrhovanom rozsahu a jeho plnenie pravidelne kontrolovať. Značné finančné nároky na

úhradu nákladov

a škôd spôsobených povodňami si vyžadujú vytvoriť osobitné zdroje na ich financovanie. Účinnosť technických opatrení na ochranu pred povodňami klesá s ich zhoršujúcim sa stavom, pretože finančné prostriedky na ich obnovu sú nedostatočné. Jedným z možných riešení je vytvorenie účelového fondu na financovanie nákladov na zabezpečovacie a záchranné práce, na činnosť povodňových orgánov, odstraňovanie povodňových škôd a na realizáciu technických opatrení zameraných na predchádzanie povodniam. Išlo by o protipovodňový a havarijný fond, prípadne v širšom ponímaní o fond na elimináciu dôsledkov prírodných katastrof a na ich predchádzanie.

Vladimír Turanský