Túžbou vysokoškolský zákon

V čase „klubových prázdnin“ sme uverejňovali odpovede členov Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Pred uzavretím ankety priebežne dáme priestor niektorým ďalším. Oslovili sme stoštyridsaťdva prominentných členov ocenených Zlatým biatecom alebo Prominentom ekonomiky. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia a ďalší hospodárski lídri. Z odpovedí vznikne podkladový materiál pre klubové zhromaždenie, ktoré sa koncom roka pokúsi inovovať vládne know-how pre Slovensko.

Dnes sa vyjadruje prof. Ferdinand Devínsky, rektor Univerzity Komenského Bratislava.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- Za zvládnuté pokladám udržanie menového vývoja aj napriek veľmi nepriaznivým podmienkam. Za nezvládnuté pokladám spomalenie priebehu reforiem, nevyriešenie jednej z hlavných príčin nezamestnanosti – vyslovene antistimulačne pôsobiaci rozdiel medzi minimálnou mzdou a podporou v nezamestnanosti, praktickú neexistenciu koncepcie verejných financií, najmä daňový systém aj vo vzťahu k verejnej spotrebe. Nemyslím si, že je pozitívnym znakom to, že je stále veľa počuť o nevymožiteľných pohľadávkach, o kolapse zdravotníctva i školstva. To boli a stále sú témy, ktorých podstata sa vôbec nemení. Myslím si tiež, schválený Zákonník práce má značne socialistické črty, čo celkom určite nepomôže rozvoju ekonomiky. Žiaľ, aj neočakávane nízky prílev zahraničných investícií nesvedčí o zvládnutí ekonomických problémov krajiny.

2. Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- V prvom rade finančné inštitúcie, a to nielen banky, ale aj všetky poisťovne (komerčné i ostatné). Čo tiež považujem za dôležité je, že osud celej ekonomiky nemôže byť závislý od dvoch-troch veľkých firiem. Za životne dôležité pre našu ekonomiku pokladám účasť dobrých a veľkých zahraničných firiem alebo firiem s prevládajúcou zahraničnou účasťou na riešení problémov našej ekonomiky. Za rozhodujúce pokladám, či sa nám podarí zapojiť do ekonomiky intelektuálne bohatstvo (kým tu ešte nejaké je) a využiť pomerne výhodnú polohu Slovenska (pre tranzit, komunikácie), preto by aj cestná a železničná sieť mali mať prioritu.

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- Tzv. ozdravný proces sa javí byť značne finančne náročný. Nevidím nijaký dobrý dôvod na to, aby vytunelované banky zachraňovali daňoví poplatníci. To, že dnes každého živého občana Slovenska bankový „ozdravný“ proces stojí približne 21-tisíc Sk a ľudia to berú mlčky, je úplne nepochopiteľné. Krach Devín banky bude stáť 11 mld. Sk. Zaplatia to zasa občania a zdravé banky.

4. Aký je váš názor na menovú situáciu SR a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Pôvodne som predpokladal nezhoršenie vývoja, čo prinesú udalosti ostatných dní v USA však ťažko povedať. Neviem, či to dnes vedia prognostici. Predpokladám však, že udalosti v USA budú mať negatívny vplyv na ekonomický vývoj Slovenska. Domnievam sa, že ekonomika Slovenska (je malá a nie príliš výkonná) bude unášaná „vlnami“ ekonomickej recesie a prípadných (málo pravdepodobných) pozitívnych vývojov svetovej ekonomiky bez ohľadu na to, aké má predsavzatia.

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- To, čo pre celú spoločnosť – dobré pravidlá, ich dodržiavanie, platobnú disciplínu a platobnú schopnosť, rešpektovanie a vymožiteľnosť práva, dobrého práva. Okrem toho tiež význam a ocenenie kvalitnej práce. Pre hospodárstvo a podnikanie nezávislosť od politiky a možnosť prístupu k finančným prostriedkom na podporu podnikania a zamestnanosti. Profesionalizovať kontrolné orgány a finančnú políciu a zamerať ich na ťažiskové problémy národného hospodárstva.

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

- Je veľmi ťažké „dávať zaručené recepty“ na tieto otázky, ktoré sa niekoľko rokov neriešia, prípadne ich riešime len veľmi ťažko. Domnievam sa, že rozhodne by veľmi prospelo prehĺbenie rozdielu medzi príjmami z práce a zo sociálnej pomoci. Tú by mali udeľovať na základe podstatne prísnejších pravidiel a kritérií. Druhý dôležitý moment vidím vo finančnej podpore vytvárania nových pracovných miest, ale nie pridelením miliónových súm vopred. Riešenie môže byť napríklad v refundácii účelne vynaložených nákladov, napríklad po roku ich efektívneho využívania; alebo bonifikácia úverov, odvodov do poisťovní po roku, významná dotácia sociálneho fondu podniku a pod. Umožniť vstup zahraničného kapitálu, ktorý môže vytvoriť nové pracovné miesta.

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- Ako dobrá vysoká škola – udržať si dosiahnutú európsku úroveň, zlepšovať podmienky na štúdium a vedeckú činnosť pre študentov i pre zamestnancov, zvýšiť možnosti štúdia a vedeckých činností členov našej akademickej obce v zahraničí na vynikajúcich vedeckých a vysokoškolských inštitúciách, mať možnosť zlepšovať aj sociálne stránky univerzity. To je nielen tohoročný, ale je to i náš dlhodobý cieľ. V tomto roku je však absolútnou prioritou prijatie dobrého vysokoškolského zákona.