Demografické mýty

Budú Rómovia pracovať?

V súčasnosti sa demografický vývoj považuje za jeden z dôvodov vysokej nezamestnanosti. V druhej polovici 90. rokov dorástli do produktívneho veku silné populačné ročníky 1974 až 1979. No aký vývoj možno očakávať v oblasti zamestnanosti o desať či viac rokov? „Pôrodnosť a sobášnosť reagujú na ekonomické vplyvy bezprostredne, životná úroveň má vplyv na úmrtnosť a potratovosť, zatiaľ čo vekové zloženie obyvateľstva výrazne ovplyvňuje produktívnu a neproduktívnu zložku,“ hovorí Boris Vaňo, vedúci Výskumného demografického centra (VDC) Infostatu v Bratislave. Poukazuje aj na to, že spomínané ročníky sú zároveň vo veku najvyššej reprodukcie, čo sa však na pôrodnosti neprejavuje. Ináč to bolo, keď sa práve v rokoch 70. dostali do veku najvyššej reprodukcie silné povojnové ročníky a zároveň sa robili aj niektoré opatrenia na zvýšenie pôrodnosti. „Zmeny v počte neproduktívneho obyvateľstva nie sú zatiaľ dramatické,“ hovorí B. Vaňo, „ale o takých desať rokov to už začne byť vážne. Do poproduktívneho veku príde silná povojnová generácia a do produktívneho veku sa dostanú slabé ročníky rokov 90. Proces starnutia sa výrazne zrýchli a bude namieste hovoriť o inom prístupe k reprodukčnému procesu,“ myslí si. Nebude to tak, že výraznú časť obyvateľstva v produktívnom veku a väčšinu detí do 14 rokov budú tvoriť Rómovia? Podľa Borisa Vaňu, autora štúdie Demografická charakteristika rómskej populácie v SR, ide o mýty. Vraví, že vyššia reprodukcia Rómov je síce nepopierateľným faktom, ale tiež klesá. Navyše Rómovia nepribúdajú tak dramaticky, ako sa to zvykne tvrdiť, pretože majú aj vyššiu úmrtnosť a ich nádej na dožitie je asi o desať rokov nižšia ako u ostatného obyvateľstva. Podľa súčasných odhadov predstavuje rómske obyvateľstvo asi 7 % populácie SR (350- až 380-tisíc) a v priebehu dvadsať rokov môže narásť asi na 10 - 12 % všetkého obyvateľstva. „To však neznamená, že pri ich životnej úrovni, odlišnosti od ostatnej populácie a zlých vzťahoch tejto menšiny s majoritným obyvateľstvom, nejde o dosť veľký spoločenský problém,“ podotýka B. Vaňo. Treba ešte dodať, že k presným číslam o počte Rómov sa nedostaneme ani na základe sčítania obyvateľstva, o čom svedčí aj to, že v roku 1991 využilo možnosť prihlásiť sa k rómskej národnosti ani nie 76-tisíc osôb a oficiálna štatistika evidovala k 31. 12. 1999 niečo vyše 90-tisíc Rómov. Určite však nemožno zatvárať oči pred tým, že práve regióny s najvyššou nezamestnanosťou sú tie, kde je rómska populácia tradične usadená. Navyše, ako hovorí B. Vaňo, „vyššia pôrodnosť je na severnom a východnom Slovensku, nižšia na juhu a západe krajiny, pričom väčšiu úlohu asi zohrávajú faktory kultúrno-tradičné než sociálno-ekonomické. Navyše tam, kde žije rómske obyvateľstvo, je aj podstatne vyššia dojčenská úmrtnosť."

Ako to teda bude vyzerať s obyvateľstvom SR o 10 - 20 rokov? Bude mať kto pracovať na deti, dôchodcov a sociálne odkázaných? „Ak sa v najbližších 20 rokoch nestane niečo mimoriadne, nemali by sme sa stať svedkami dramatických zmien v demografických procesoch,“ hovorí B. Vaňo. „Úmrtnosť bude pravdepodobne klesať viac ako doteraz, ale štruktúru obyvateľstva rozhodujúcou mierou ovplyvní pôrodnosť, keďže migrácia je nízka a v tom sa nepredpokladá výraznejšia zmena. Ak by však pokles pôrodnosti pokračoval, súčasný prirodzený prírastok by sa v priebehu 2 - 3 rokov zmenil na prirodzený úbytok. V prípade očakávaného obratu vo vývoji pôrodnosti a mierneho nárastu by sa tento zlom posunul asi tak do roku 2010, no to je podľa súčasných predpokladov asi posledný termín oddialenia začiatku úbytku obyvateľov.“ Úbytok sám osebe nie je podľa neho až taký problém, súvisí však vždy so starnutím populácie. A na to musí byť spoločnosť pripravená. V oblasti ekonomickej, zdravotnej, sociálnej či dôchodkovej. Prebiehajúce demografické procesy sú totiž na najbližších 30 až 40 rokov nezvratné.

Vo vyspelých krajinách Európy dochádza k úbytku obyvateľstva už dlhší čas, preto napríklad v Nemecku či v Rakúsku uvažujú o tom, ako pritiahnuť zaujímavých cudzincov, aby získali pracovné sily aj rodičovský potenciál. „Ten okamih, keď aj Slovensko bude odkázané na prisťahovalcov, určite príde,“ tvrdí Boris Vaňo a prichádza s podnetom zaoberať sa v tomto kontexte s Rómami: „Sú do značnej miery neintegrovaní. Slovensko si však nemôže dovoliť neintegrovať takú výraznú skupinu obyvateľstva a uvažovať pritom o prisťahovalcoch z iného kultúrneho prostredia. Integrácia Rómov sa mi vidí ako jednoduchšia a nevyhnutná cesta pre budúcnosť.“

Zuzana Krútka