Byť doma, ale brať peniaze

Na východe sú častejšie a dlhšie chorí

Na východe republiky, najmä vo fabrikách s prevažne ženským osadenstvom, sa udomácnil neželaný jav: vysoké percento absencie. „Naša sociálna politika mnohých ľudí nemotivuje pracovať. Vysoké odvody, nízke mzdy, často takmer na úrovni životného minima, skôr vedú k špekuláciám,“ uvádza predseda Slovenskej živnostenskej komory Milan Kuzma. Aj ďalší oslovení potvrdili pokles záujmu zahraničných investorov o východoslovenský región ako miesto podnikania, najmä v odevnej výrobe, práve pre vysokú absenciu. Ako veľmi zlú vidí situáciu generálny riaditeľ spoločnosti SVIK Svidník Ladislav Koudelka. V tejto spoločnej taliansko-slovenskej firme, kde šijú značkovú pánsku konfekciu vyššej kvality, sa manažment musel vyrovnať s absenciou prekračujúcou v niektorých prípadoch až 30 %. Spomedzi 657 pracovníčok, ktoré zamestnávali ku koncu roku 2000, prepustili pre zlú pracovnú disciplínu a nadpriemernú absenciu vo februári 23 a v marci ďalších 45. Priemerná absencia je dnes pod 12 %. Hoci priemerná mzda sa oproti roku 2000 zvýšila asi o 5 %, na približne 9000 Sk a zamestnanci majú aj ďalšie výhody, ako napríklad 50-percentný príspevok na cestovné, bezplatnú rehabilitáciu atď.,

ročná fluktuácia

predstavuje asi 130 osôb. Z toho vyplýva v podstate zbytočná záťaž na rozpočet zamestnávateľa, ktorú predstavujú vstupné výdavky na zaučenie i nízka začiatočná produktivita nového zamestnanca. Aj súčasný stav však musí strážiť permanentnými pohovormi so zamestnancami. „Mnohí neprejavujú záujem o prácu, okolitý ľud sa naučil žiť skromne až v biede a vracia sa do obdobia 50. rokov minulého storočia. Často špekulujú, dajú sa vypísať u lekárov, ktorým tak naháňajú body, čo napokon umožňuje nedostatočná kontrola. Systém, ktorý ľudí nelieči, ale ničí, je chorý,“ zdôraznil.

Výpadky z práce, pohybujúce sa od 10 do 13 % v novej i v starej prevádzke ROSS - OZKN KC Kráľovský Chlmec, nepovažuje jej konateľ František Kázsmér za vyhrotený problém. V kolektíve

do 350 zamestnancov, skladajúceho sa takmer úplne zo

žien - šičiek

s vekovým priemerom okolo tridsať rokov, je veľa matiek s deťmi. Ľudia v tomto regióne so 40-percentnou nezamestnanosťou využijú podľa neho každú možnosť zamestnať sa a nepredpokladá, že by masívne zneužívali možnosť ošetrovania člena rodiny. Vykazujú vysokú produktivitu práce aj vďaka charakteru výroby džínsových nohavíc. Zaviedli individuálne úkolovanie a priemerné zárobky sa pohybujú okolo 8000 Sk. Nedávno otvorili novú prevádzku, kde chcú umiestniť ďalších asi sto nových pracovníčok.

Vysoké percento chýbajúcich z pracovného procesu - od 15 do 26 % a v rekordných prípadoch až 30 %, potvrdil Eduard Belušák, riaditeľ spoločnosti Zekon Michalovce. V tejto odevnej fabrike, kde šijú džínsy, vychádzkové a pracovné odevy aj uniformy, z ktorých 80 % je určených na vývoz, dochádza k hromadným absenciám v pravidelných intervaloch pred

veľkými sviatkami

a v období sezónnych prác. Firma sa tomu snaží predchádzať vyplácaním mimoriadnych odmien za dobrú dochádzku dvakrát ročne, ale riaditeľ si myslí, že situáciu vyriešia len zmeny v legislatíve. Ako podotkol, zatiaľ sa Zekonu ešte darilo s maximálnym úsilím dodržať termíny dodávok pre odberateľa, no stále hrozí, že by sa pre omeškanie mohol kontraktor od nich odvrátiť. A to by znamenalo aj stratu pracovných príležitostí.

Veľmi tesný vzťah medzi práceneschopnosťou či ošetrovaním člena rodiny a príjmom nám potvrdila Eva Kopecká z OZ pracovníkov textilného, odevného a kožiarskeho priemyslu. Ak za textilné a odevné firmy, ktoré sú členmi Asociácie textilného a odevného priemyslu (ATOP), je priemerná práceneschopnosť 11,2 %, tam, kde sa zárobky pohybujú okolo 6000 Sk, stúpa práceneschopnosť na 20 % a viac. Avšak vo výskumnom ústave, kde je priemerný zárobok 15-tisíc, je práceneschopnosť na úrovni 5 % a vo výrobnej firme s priemerným zárobkom nad 10-tisíc je práceneschopnosť len 9 %. Žena s nízkym zárobkom sa netrápi preto, že jej ochorie dieťa a musí zostať doma, na peniazoch to nepocíti. Pri vyššom príjme jej už stojí za to zariadiť si to ináč a zveriť dieťa do opatery inej osobe. Eva Kopecká však vie aj o tom, že si ženy často vyberajú OČR či PN vtedy, keď sa im to hodí, napríklad, keď sa

im nechce šiť

nový náročnejší model. Namieste je otázka, či by sa nedalo a neoplatilo zvýšiť príjmy pracovníčok odevnej výroby. Samozrejme, je tu nadväznosť na produktivitu práce, navyše sú tu i ďalšie faktory. Vo SVIKU napríklad, ako nám povedal L. Koudelka, zvýšenie ceny plynu bude predstavovať v nákladoch budúceho roka ďalších 1,7 mil. Sk. Sociálna poisťovňa z pochopiteľných dôvodov nesleduje osobitne práceneschopnosť mužov a žien. Ale už veľké rozdiely v PN a ich priemernej dĺžke medzi jednotlivými regiónmi napovedajú, že čosi nie je v poriadku.

Ladislav Kulik

Zuzana Krútka