|
|||||||||||||||||
Štvrtok 25.Októbra 2001 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Plyn pre podnikateľov drahšíJasnejšie podmienky potenciálnym investorom Tranzitný plynovod označujú viacerí odborníci za najvydarenejšie dielo socializmu. Vyše 2268 km tranzitných sietí, ktoré pretínajú územie Slovenska, dopravuje zemný plyn nielen pre domácu spotrebu, ale aj ďalším odberateľom v Európe. Keďže preprava je veľmi lukratívna činnosť, je len pochopiteľné, že súboj o získanie podielu v SPP začína naberať na intenzite. Zjednodušene povedané, tieto rúry a kompresorové stanice budú prinášať profit aj v nasledujúcich rokoch. Hoci čísla štatistík potvrdzujú, že len vlani sa tranzitným plynovodom prepravilo takmer 80 mld. kubíkov plynu, šance zvýšiť prepravované množstvá, a tým aj príjem zisku v budúcich rokov sú reálne. Nečudo, že v pozadí silnejú tlaky rôznych záujmových skupín, ktoré chcú zarobiť aspoň na odrobinkách pri delení koláča s odhadovanou cenou okolo 200 mld. Sk, ale zároveň silnejú aj hlasy proti privatizácií 49-percentného balíka akcií SPP. Každý z variantov, privatizovať či neprivatizovať, má svoje klady aj zápory a dá sa o nich diskutovať. No ak niektorá zo strán či niektorý z predstaviteľov vládnej koalície boli najskôr ZA a vďaka ich postojom sa celý proces odštartoval a teraz pred finále sú PROTI, nečudo, že ich postoje vyvolávajú rôzne otázky. Nielen v súvislosti s blížiacimi sa voľbami, ale aj zviditeľnenými názormi odborníkov, ktorým záleží na tom, aby slovenská ekonomika mohla aj ďalej ťažiť zo "zlatej nosnice". A tak nahlas uvažujú, nie bez logiky, o efektoch predaja menšieho či väčšieho balíka, ako je schválených 49 % akcií. Uvedené dôvody sú zároveň aj príčinou, prečo sa návrhy na zreálnenie cien plynu čoraz častejšie spájajú s privatizáciou a rozvirujú hladinu verejnej mienky. Pritom problém cenovej politiky je oveľa zložitejší. Ovplyvňuje ho viacero faktorov. Jednak prudký rast nákupných cien plynu, ktorý bude musieť SPP dotovať z príjmov za tranzit sumou takmer 20 mld. Sk, čo sa výrazne podpíše pod pokles ziskov. Zreálňovanie cien, hoci formou postupného dávkovania, je nevyhnutné aj v rámci našich integračných ambícií. Samozrejme, bude mať aj vážne dôsledky na rast nákladov podnikov i peňaženky občanov. Ceny plynu vyvolali nielen napätie na pôde tripartity, ale aj koaličnej rady. Tá sa minulý týždeň (s výnimkou SDĽ) dohodla, že sa od začiatku budúceho roku o 19,3 % zvýšia ceny len pre podnikateľov. Zvýšenie spotrebiteľských cien sa sociálne najslabším kompenzuje prostredníctvom príspevkov na bývanie. Fond na podporu bývania dostane zo ziskov SPP na tento účel 0,5 mld. Sk. Zvýšenie cien plynu pre podnikateľov schválila včera vláda SR. Priklonenie sa ku kompromisnému riešeniu (pôvodne sa mali o rovnaké percento zvýšiť ceny plynu aj pre domácností) ale opäť signalizuje populistický krok. Ceny pre domácnosti sú totiž oveľa viac dotované. Pritom u tých, ktorí plyn používajú len na varenie, by zamietnuté zvýšenie znamenalo asi 11 Sk mesačne. Terajší stav nielen zvýhodňuje plyn pred inými palivami, ale vlastne obyvatelia panelákov (centrálne vykurovanie ) dotujú v konečnom dôsledku zo svojho vrecka aj plyn v rodinných domoch. Tým, že podnikov tepelného hospodárstva sa zvyšovanie cien plynu dotkne, zvýšia sa i poplatky za teplo. Podľa verdiktu vlády sa zvýši maximálna cena tepla o 30 Sk/GJ na 450 Sk/GJ. Solventnejší majitelia rodinných domov s plynovým kúrením teda opäť vyhrali. Vládny kabinet mal na stole aj ďalší bod, ktorý súvisel s privatizáciou SPP a cenami plynu. Záujem o privatizáciu uvedeného balíka akcií prejavilo 13 investorov. Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku Mária Machová síce potvrdila, že informatívne memorandá im už odoslali, ale ich súčasťou má byť aj jasný postup v cenovej politike v ďalších rokoch. Ten včera predložil vicepremiér Ivan Mikloš a minister Ľubomír Harach a vláda ho tiež s pripomienkami schválila. Ministerke M. Machovej však uložila zapracovať do zmluvy o predaji 49 % akcií SPP ustanovenia, podľa ktorých ceny plynu dosiahnu úroveň opodstatnených nákladov a primeraného zisku až v roku 2004, pričom v roku 2003 nepresiahnu 90 % tejto úrovne. Zdena Rabayová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |