Aproximácia noriem nestačí

Pred vstupom do Európskej únie prispôsobiť finančné toky

Obnovovať výrobu v poľnohospodárskych podnikoch, ktoré sú v konkurze, je veľmi ťažké. Tým viac, ak nie je ani legislatívna možnosť, aby štát vstúpil v takomto prípade do vlastníckych vzťahov, ako je to bežné v Európskej únii. Tam štát podporuje podniky so zmiešaným vlastníctvom, teda so zastúpením verejného sektora a súkromného kapitálu. „Možno by sme tak mohli predísť kolapsom viacerých poľnohospodárskych podnikov, osobitne po privatizácii štátnych majetkov,“ hovorí v tejto súvislosti minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš. „Vytvorili sme okruh spolupracovníkov z radov poľnohospodárov - právnikov, a takáto legislatívna možnosť sa pripravuje. Pretože konkurzy v poľnohospodárstve ešte budú pomerne časté, každý bankrot znamená najmenej na jeden rok vyradenie pôdy z výrobného procesu. Nemožno sa potom čudovať, že je u nás viac ako 30-tisíc hektárov pôdy každoročne neobrobenej. Toto je najdôležitejší moment, ktorý chceme v rámci reformy Štátneho podporného fondu (ŠPF) na Slovensku urobiť.“ Ministerstvo pôdohospodárstva preverilo hospodárenie jednotlivých fondov a zhodnocovanie prostriedkov pri poskytovaní dotácií. V rámci sprehľadnenia finančných tokov sa zistilo, že na niektorých sa

kontroly nerobili

a ani ročné uzávierky, o inventarizácii majetku ani nehovoriac. Medzi najradikálnejšie opatrenia patrila výmena riaditeľov a ďalšie personálne zmeny. Okrem Štátneho fondu zveľaďovania lesa sa všade vedenie fondov zmenilo. Pokiaľ sa ministerstvo pôdohospodárstva nedohodlo s ministerstvom financií na obsadení dozorných rád alebo kontrolných komisií, pristúpilo sa ku kontrole prostredníctvom audítorských správ. „Najhoršia situácia bola na ŠPF, kde zmluvy uzatvárané s podnikateľskými subjektmi boli málo účinné a vytvárali riziko, že fond môže o svoje peniaze prísť,“ pripomína minister. Najviac nesplácaných pôžičiek je podľa neho z dôvodu, že podniky sa dostali do konkurzu. „Aby sme tomu predišli, začal ŠPF podstatne zodpovednejšie posudzovať žiadateľov o pôžičky. Posudzovanie sa už nenecháva len na servisnú banku, ale spolupráca spočíva aj v posudzovaní žiadostí regionálnymi odbormi ministerstva pôdohospodárstva. Môžem povedať, že z tých klientov, ktorým sa po roku 1998 poskytla pôžička, do konkurzu sa dostal

len jediný

poľnohospodársky podnik.“ Vlani vznikli určité problémy, keď v súvislosti s neúrodou bola ekonomická pozícia viacerých podnikateľov veľmi zlá. Jedným z opatrení ŠPF bolo, že sa odložili splátky a pripravili nové splátkové kalendáre tak, aby v kritickom roku mohli poľnohospodári každú voľnú korunu použiť na udržanie výroby a založenie novej úrody. Takýto postup bol logický a ukázalo sa, že aj prospešný. Vláda SR schválila vytvorenie platobnej agentúry, ktorá bude zriadená od nového roka. Všetky štátne prostriedky, ktoré sa budú z kapitoly poľnohospodárstva vyplácať, podriadia sa kontrole, podobne ako je to v agentúre SAPARD a v EÚ. Teda ak komisie zložené z podnikateľských subjektov a ministerstva pôdohospodárstva odsúhlasia nejaký projekt, výplata pôjde cez platobnú agentúru. Tá zároveň bude kontrolovať

účel použitia

prostriedkov. Vznik platobnej agentúry je prvý krok, lebo vláda neakceptovala návrh na vytvorenie takejto agentúry ako samostatnej inštitúcie, čo napokon bude nevyhnutné. „Ak si niekto myslí, že vstup do EÚ je len aproximácia legislatívnych noriem, je na veľkom omyle. Vstup znamená aj budovanie príslušných inštitúcií, ktoré nevyhnutne musíme mať, aby sme mohli napríklad čerpať prostriedky zo spoločných zdrojov EÚ a na spoločnú poľnohospodársku politiku. Ak nebudeme mať takúto agentúru ku dňu vstupu do EÚ ako nezávislú a samostatnú inštitúciu, nikto nám z EÚ nedá na poľnohospodárstvo

ani korunu,

čo je zrejmé,“ zdôrazňuje minister. V tejto súvislosti P. Koncoš vyslovil kritiku na adresu ministerstva financií, lebo podľa neho úradníci tejto inštitúcie si myslia, že „len to, čo je prikryté ministerstvom financií, je v tomto štáte aj zodpovedné“.

Vladimír Turanský