K okrúhlemu stolu je cesta možná

Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Michal Ľach prišiel do Hd v utorok po rokovaní AZZZ SR. Ako laureát Zlatého biateca ´97 za transformačné a hospodárske výsledky a. s. Chemosvit, bol dlžný odpovede do ankety Aká si, ekonomika? Nahradiť by ich mohla časť záznamu z 90-minútovej výmeny názorov so šéfredaktorom Hd a správcom Hospodárskeho klubu (NEF) Petrom Kasalovským.

Hd: Pripomínam si predstaviteľa našej banky, ktorý na prelome 80. a 90. rokov oznamoval expremiérovi jednej z postkomunistických krajín, že my, to ako ČSFR a Slovensko, máme záujem prioritne o západné štáty. Vysvetľoval, že teraz sa sústreďuje na „spoluprácu“ s renomovanou bankou so sídlom v Londýne. Expremiér sa poďakoval za názor a do týždňa položil základy pre novú banku v inom štáte, tzv. sovietskej sféry. Tá funguje dodnes a tečú cez ňu miliardové investície zo západu na východ...

M. Ľach: Odišli sme z jedného sveta a išli sme do druhého sveta. To bola podľa môjho názoru chyba. Prečo deliť svet, spolupracujeme s každým. Ani teraz nemôžeme deliť svet.

Hd: Svet biznisu je predsa bez hraníc.

M. Ľach: Treba sa hnať tam, kde je trh vzdušný. To je moja filozofia. Doterajšie skúsenosti mi potvrdzujú, že treba ísť tam, kde nás očakávajú a potrebujú, kde sme schopní robiť.

Hd: Tam je zvyčajne ťažšie.

M. Ľach: Na Slovensku tiež nebolo ľahko po roku 1989. Čo všetko tu bolo? Politické invektívy, hospodárske bariéry, problematická zákonnosť...

Hd: Na rozdiel od väčšiny postkomunistických štátov sme mali predsa aj na Slovensku čosi také ako priemyselnú tradíciu a relatívne rozvinutý agrokomplex.

M. Ľach: Avšak podnikateľ nemôže rozmýšľať o tom, kde je vyššia úroveň, ale o tom, kde môže lepšie využiť svoje prostriedky, kde môže budovať svoje postavenie, kde môže využiť svoje know-how a kde môže byť konkurencieschopný. A to sú dve veci: byť konkurencieschopný a získať konkurencieschopnosť. A dnes prevažná väčšina investorov hľadá konkurencieschopnosť cez nízke náklady vo všetkých

oblastiach: od pracovnej sily, kompletných osobných nákladov na pracovníka, cien energií, pozemkov a logistiky. To sú veci, ktoré všetci investori dávajú na prvé miesto. A, samozrejme, zásadnou podmienkou je politická stabilita.

Hd: Je politická stabilita na Slovensku?

M. Ľach: Ťažko odpovedať, čo je politická stabilita. Politická stabilita je to, že funguje parlament, vláda a ostatné inštitúcie.

Hd: Takže, je tu politická stabilita.

M. Ľach: Z tohto pohľadu áno.

Hd: A čo s tým, že tripartitný dialóg je prerušený?

M. Ľach: Svojím spôsobom je prerušený, ale nie zo strany zamestnávateľov.

Hd: Odbormi?

M. Ľach: Problémom je vládny výklad zákona o tripartite. Odbory a zamestnávatelia majú rovnaký výklad, vláda má iný názor.

Hd: Je to tendencia k nestabilite?

M. Ľach: Je to tendencia k nestabilite. A ja sa pýtam aj na najvyššej úrovni sociálnych partnerov, komu to slúži.

Hd: Komu?

M. Ľach: Zamestnávateľom isto nie, ani vláde nie.

Hd: Odborom?

M. Ľach: Položme si otázku inak. O čo bojujú odbory? Bojujú o zásadné veci pre svojich členov. Ja to akceptujem. Je to však otázka foriem.

Hd: To znamená, že dve strany - vy a odbory - sú schopné kultúrneho dialógu.

M. Ľach: Kultúrny dialóg je to, že akceptuje partner partnera a nepovyšuje sa jeden nad druhého. To je otázka rovnosti. Otázka rovnosti a rovnocennosti, že všetci traja partneri sme rovnakí. V praxi je to inak, a preto AZZZ odišla z tripartity. Materiály, ktoré tam boli predkladané, nenapĺňali predstavy asociácie o dosahoch niektorých nevyhnutných zmien na slovenskú ekonomiku. Sme si vedomí nevyhnutných a postupných zmien – v súčasnosti aj vo veci regulovaných cien energií.

Hd: A cesta späť?

M. Ľach: Chce to ústretovosť. Samozrejme, od všetkých troch partnerov.

Hd: Zamestnávatelia chcú byť ústretoví?

M. Ľach: Aj dnes som hovoril o tomto probléme na prezídiu AZZZ SR. Korektný dialóg v tripartite je nevyhnutný. To je naša zásada od vzniku asociácie. Aj prejav zodpovednosti za vývoj hospodárstva a spoločnosti.

Hd: Aj vláda má svoju zodpovednosť.

M. Ľach: Nikto jej ju neberie. Iba musí zvažovať, ako pristupovať k návrhom a požiadavkám sociálnych partnerov. O tom to asi je a bude.

Hd: Prezídium vám včera navrhlo, aby ste znova kandidovali na prezidenta asociácie. Neodmietli ste túto ponuku, ba rozhodli ste sa kandidovať.

M. Ľach: Pôvodne som nechcel kandidovať. Navrhol som iných kandidátov. Nechcel som kandidovať, lebo mám určité zásadné zámery vo firme, ktorú riadim a ktorej som spoluvlastníkom, teda privatizérom, aby som bol presný. Po diskusii s predstaviteľmi jednotlivých zväzov som sa rozhodol znovu kandidovať na funkciu prezidenta. Predovšetkým preto, že asociácia si získala svoje postavenie. Má ho aj v medzinárodnej organizácii priemyselníkov a zamestnávateľov so sídlom v Bruseli. Má ho aj v medzinárodnom kongrese priemyselníkov a podnikateľov v Moskve. Nedávno som bol zvolený za jedného z viceprezidentov tohto kongresu, čo je pre Slovensko mimoriadne významné.

Hd: Aj pre vás osobne...

M. Ľach: Iste nie z dôvodu Slovenska vo všeobecnosti, ale predovšetkým pre jeho podnikateľskú sféru. Tá podniká v celom rade bývalých štátov Sovietskeho zväzu. Podniká tam celý svet a my máme určité plusy z minulosti, tak prečo ich nezúročiť?!

Hd: Naši podnikatelia boli vždy, nech tu bola ktorákoľvek vláda, predhodení masám ako vinníci za nezamestnanosť, poklesy životnej úrovne aj kriminalizáciu. Neraz ste hodnotení ako protireformná bariéra či vysoká prekážka lepších vzťahov so zahraničím.

M. Ľach: Bohužiaľ, aj dnes je to tak. V súvislosti s bojom o ceny plynu, prípadne s privatizáciou SPP, niečo také počúvame od niektorých najvyšších predstaviteľov štátu. V poslednom období aj od predsedu vlády, ktorý vyhlasuje, že predstavitelia lobistických skupín nechcú zvýšenie cien plynu, lebo... Nie je to tak. Asociácia prijala program, ktorý bol prerokovaný v RHSD a program úpravy regulovaných cien, takže to nie je otázka, či sú to privatizéri-neprivatizéri, či patríme medzi štyridsaťosem sprivatizovaných podnikov, ktoré sú alebo nie sú dotované. Niekto tu vidí len červeno - zeleno... Ale ja sa zamýšľam nad tým, čo bolo v roku 1990 dotované z hľadiska bánk - asi 100 mld. Sk pre iných investorov a vytváranie podmienok pre zahraničných investorov. Aké podmienky boli vytvárané pre domácich investorov...? Koľkokrát sme žiadali, nakoniec sa to podarilo presadiť, aby slovenskí investori mali rovnaké podmienky ako zahraniční investori. Tak kto tu komu slúži?! A tí, čo sú oslobodení od daní, to sa nikto nad tým nezamýšľa? A prekvapuje ma, že aj Hd tieto veci neprezentuje. Asi sme dosť bohatou krajinou, ktorá si môže dovoliť dotovať z financií od daňových poplatníkov zahraničné firmy. Takže, majme tu rovnaké podmienky pre všetkých, a potom budeme jasne hovoriť o vzťahoch.

Hd: Je to aj otázka sily asociácie...

M. Ľach: My nie sme proti zahraničným investorom, práve naopak. Avšak sme za investorov, ktorí budú v rovnakých podmienkach ako naši domáci podnikatelia. Zahraniční investori, a to by som vedel dokumentovať, prichádzajú s požiadavkou daňových výhod, daňových úľav, najnižších miezd. Oni zamestnajú trebárs 5-tisíc ľudí. Máme tu firmy, ktoré vytvorili pracovné miesta, to je chvályhodné, ale za akých podmienok? Ale potom v týchto podmienkach nechajme pracovať aj domácu podnikateľskú sféru. V tom je rovnosť, v tom je konkurencieschopnosť a v tom je vytváranie takých podmienok, ktoré nakoniec žiada aj EÚ.

Hd: Vy vlastne opäť idete do boja?

M. Ľach: My nejdeme do boja.

Hd: Keď idete znova do funkcie prezidenta, tak to bude boj.

M. Ľach: Nie. My sme ústretoví v tom, že chceme diskutovať o zlepšovaní podmienok na podnikanie. Nemyslím si, že je to vylúčené, veď je tu celý rad veľmi pozitívnych krokov vlády, ktoré viedli k ozdraveniu bánk, k vytvoreniu rovnakých podmienok pre domácu a zahraničnú podnikateľskú sféru. To sú pozitívne veci. Treba uznať aj pozitíva v oblasti znižovania daňového zaťaženia, ktoré síce nie je celkom podľa našich predstáv, ale nastalo. Nechceme boj, chceme diskusiu, ktorá ako každá diskusia, každý dialóg na úrovni sociálnych partnerov, by mal viesť v zhode o tom, čo môžeme dokázať postupne a spoločne. Dosiahli sme, že sa prijal program úpravy regulovaných cien. Akceptujme a rešpektujme ho, všetky tri strany. Prijal sa strednodobý program hospodárskej politiky. Môžeme hovoriť, že či je dobrý, či nie je dobrý, ale bol prijatý ako základný materiál a k tomu diskutujme. Keď treba, meňme veci tak, ako je potrebné, najmä so zreteľom na vývoj svetovej ekonomiky.

Hd: Čiže ste optimista, lebo predpokladáte skoré obnovenie funkčnosti tripartity.

M. Ľach: Keby som nebol optimista, tak nejdem do kandidatúry na prezidenta asociácie.

Hd: Ide aj o hospodársku identitu Slovenska...?

M. Ľach: Uvedomme si, že celosvetový vývoj sa rovná globalizácii. To je trend, ktorý nemôžeme obísť, ale ani nás neobíde. Avšak v každých celosvetových trendoch hľadáme vlastné pôsobisko, vlastnú identitu. Myslím si, že mám dosť skúseností na to, aby som mohol tvrdiť, že aj v rámci týchto vplyvov, v rámci vplyvov nadnárodných spoločností, ktoré dnes až tak veľmi neovládajú svet, ale ho navigujú... Aj napriek tomu, že sme malá krajina, ale je v nej také množstvo firiem, ktoré majú vysokú kvalitu výrobkov. Nepodliehajme náladám, že globalizácia zmení vlastníkov alebo globalizácia zmení naše vlastné názory. Snažme sa o to, aby v rámci globalizácie, ktorá je ako nepopierateľná a je tu, aby sme prišli s vlastnými názormi, s vlastnými aktivitami a s vlastnými riešeniami.

Hd: Myslíte si, že je možné riešiť radikálnym spôsobom problém zamestnanosti. Je možné načrtnúť ostrejšie kontúry na posilnenie hospodárskej identity našej krajiny?

M. Ľach: Pokiaľ ide o zamestnanosť, prípadne nezamestnanosť. Na protestnom zhromaždení odborov nám odborári vytýkali alebo prišli k nám s výzvou, že my sme tí, ktorí sme zodpovední za terajšiu situáciu. Áno, cítime svoju spoluzodpovednosť za stav, ktorý tu je, ale...

Hd: Aký je ten stav?

M. Ľach: Stav nie je dobrý alebo povedzme to inak, nezodpovedá požiadavkám a predstavám ľudí od roku 1989. A to je dôležité, vysvetliť to ľuďom.. A má ďaleko k tomu, čo sľubovali vládne strany pred voľbami. A z toho vychádzajme a akceptujme to, čo sme povedali, kto a čo povedal, a to, čo mohol splniť.

Hd: Politici obľubujú len dve farby: ružovú a čiernu...

M. Ľach: Súhlasím s vami. Ľuďom však treba povedať pravdu. Politikom sa do toho nechce, lebo to nevynáša popularitu. Rovnako sa im nechce do zhodnotenia svojho podielu na problémoch, čiže do sebakritiky. Politická moc by mala byť predsa na to, aby menila a zmenila podmienky v prospech občanov, ale u nás je to inak. Napríklad, akú chybu urobila vláda v roku 1998, keď obmedzila najväčší zdroj absorpcie nezamestnaných, to je oblasť stavebníctva.

Hd: Vtedajší minister hospodárstva bol predsa človek z brandže. Akoby ste naňho nemali vplyv, nedokázali ho vyzliecť zo straníckeho trička... A ja musím priznať, že vo februári 1999 neprišiel medzi deväťdesiat podnikateľov z celého slovenského východu, lebo uprednostnil darovanie kvapky krvi, aby ho videli v ktorejsi televízii.

M. Ľach: Je to svojím spôsobom naša chyba. Chce to ešte trochu času, aby príslušní rezortní ministri vedeli, či aspoň tušili, kde patria profesiou. Mnohí ministri väčšiny, či skôr všetkých vlád, sa po vymenovaní zafarbili stranícky.

Hd: Buď budem robiť, čo chce strana, a pokiaľ je to proti mojím vlastným poznatkom a skúsenostiam, tak radšej odídem...

M. Ľach: Dobre. Potom by tu bol priestor na vlastnú politickú reprezentáciu zamestnávateľskej sféry ako v celom rade priemyselne vyspelých štátov. V tomto smere sa rozvíjajú diskusie, ktorých koniec nie je v nedohľadne.

Hd: Súčasná vládna koalícia je podľa preferencií nejaký ten deň menšinovou. Do parlamentných volieb je niekoľko mesiacov, a za ten čas si ťažko vydobyje dôveru medzi najširšími vrstvami občanov. Vypomstili sa jej plané sľuby a palácové vládnutie, teda také, keď aspoň vašim voličom je jasné, čo vláda robí a prečo to rieši tak a nie inak. Koniec koncov, funguje za peniaze daňových poplatníkov.

M. Ľach: Je to osud mnohých vlád.

Hd: Boli už nejaké stretnutia s politickými stranami na úrovni prezídia asociácie...

M. Ľach: Boli, a z troch-štyroch sme mali dobrý pocit. Vidí sa nám, že by boli schopné garantovať zdravosť rozvoja štátu a jeho hospodárstva.

Hd: Bodkou nech je termín, kedy sa obnoví funkčnosť tripartity.

M. Ľach: Vychádzajme z potrieb SR a z jej záujmu o vstup do EÚ. Požiadavkou EÚ je aj sociálny dialóg, lebo sociálny dialóg sa považuje za jeden z rozhodujúcich aspektov.

Hd: A kedy sa obnoví?

M. Ľach: To už nezávisí od asociácie. Chcem zdôrazniť, že ostatné stretnutie, ktoré bolo s pánom premiérom, som inicioval ja. V médiách sa to prezentovalo, že išlo o iniciatívu vlády, ale podstatné je, aby si sadla za okrúhly stôl.