|
|||||||||||||||||
Štvrtok 25.Októbra 2001 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rusko neurobí tú istú chybu dvakrátRusko neuvažuje o vstupe do vojny v Afganistane, a to aj napriek morálnej, informačnej či logistickej podpore USA. Uviedol to včera na stretnutí s vybranými novinármi šéf bezpečnostného výboru ruskej Štátnej dumy Alexander I. Gurov. Podľa neho nebude mať pozemná vojna žiadnu nádej na úspech, neexistuje šanca, že by sa bin Ládin dobrovoľne vzdal, ani že by sa zlomila súdržnosť tamojších moslimov. Na otázku Hospodárskeho denníka, či by Rusko neprehodnotilo svoj postoj v prípade rozšírenia konfliktu na susedné krajiny, povedal, že jedine v prípade Uzbekistanu. Na základe bezpečnostných dohôd uzavretých v rámci SNŠ, by sa v takom prípade Rusko zapojilo do vojny, potvrdil. Ako dodal, Taliban s takouto eskaláciou napätia už počíta. Problémom by však podľa neho bolo, keby sa konflikt v prípade pozemnej vojny rozšíril aj zo strany USA na susedné krajiny, napr. na Irak. Tu by sa do výhody dostal bin Ládin, pretože by povedal, že USA skutočne útočia na tieto krajiny. A. Gurov poznamenal, že svet v takomto nebezpečenstve nie je ďaleko od jadrovej vojny. V súvislosti s aktivitou USA v regióne si však nemyslí, že USA by podstupovali riziko vojenských akcií kvôli strategickým cieľom, ako je napríklad ropa, resp. nové ropné cesty, ktoré by mohli viesť v budúcnosti aj cez Afganistan. Možno majú aj také plány, možno nie. No je to ťažké tvrdiť, uviedol pre denník. V tejto súvislosti však uviedol aj veľmi vážnu myšlienku, a to, že obe krajiny, Rusko aj USA, doplácajú na chyby, ktoré urobili v minulosti. Obe vyzbrojovali aj tých, ktorí dnes pôsobia ako teroristi, pričom nik ich doteraz neodzbrojil. Najväčšou chybou Ruska v histórii bol podľa šéfa bezpečnostného výboru Dumy napr. fakt, že dopustili vývoj v Čečensku, že splodili Dudajeva. Ako zdôraznil, medzinárodné spoločenstvo si až teraz uvedomuje odôvodnenosť krokov Ruska v Čečensku, na ktoré v minulosti poukazovala už vláda bývalého premiéra Primakova. Medzinárodné spoločenstvo tvrdí, že Rusko má rokovať. Ale s kým? S Chattábom (je v spojitosti s bin Ládinom) či Maschadovom? Ako poznamenal Gurov, treba zreteľne rozlišovať vývoj v Čečensku od napr. vývoja na Blízkom východe. Čečensko malo podľa neho vždy status súčasti Ruskej federácie, kým v prípade Palestínčanov Izrael vždy pošliapal rezolúcie BR OSN volajúce po opustení okupovaných území patriacich Palestínčanom. Čečenskí separatisti potrebujú obchod s narkotikami, potrebujú obchod so zbraňami, a preto im ruská legislatíva nevyhovuje. Základnou úlohou boja proti terorizmu je preto odtrhnutie teroristov od finančných tokov. Až vtedy bude boj úspešný, dodal predseda bezpečnostného výboru ruskej Štátnej dumy A. I. Gurov. Pri jeho ďalších myšlienkach sa pozastavíme v najbližších dňoch. Slávka Blazseková |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |