Za „transformáciu“ zdravotníctva pekne ďakujeme...

Dôsledky zlého systému v rezorte sa prejavujú v každodennom živote

Náš pacient prežil za posledné roky všeličo. Zatvorené ambulancie i lekárne, nedostatok liekov, odsúvanie operácií, exministrom Šagátom vyhlásený krízový stav, ktorý narobil v konečnom dôsledku viac škody ako osohu a, samozrejme, súčasným ministrom zdravotníctva tak často spomínanú reformu či transformáciu. Z medicínskych radov sa už síce ozvalo, že oni ju akosi nezaregistrovali (najmä v nemocniciach), ale na kramárskom riadiacom kopčeku to akosi nebolo počuť. Zaujímavú analýzu k tejto téme nám do redakcie Hospodárskeho denníka poslal generálny riaditeľ Asociácie lekárnikov Slovenska PhDr. Ing. Július Ondrej. Poznamenáva, že Slovenská republika ako transformujúca sa krajina má v dimenziách sociálno-trhovej ekonomiky v štádiu porovnávania s krajinami EÚ snahy približovať sa k asociačným tendenciám postkomunistických krajín. Vo viacerých štátoch je evidentný problém práve s finančným zabezpečením chodu rezortu zdravotníctva a práve obdobie 8 – 12 rokov explicitne signalizuje nevyhnutnosť až drastických opatrení a zásahov do sociálneho a osobného postavenia občanov – pacientov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Na jednej strane je evidentný nedostatok zdrojov, ich problematická tvorba a na druhej neochota sociálno-personálnej sféry podieľať sa na prevencii a terapii pri ochrane zdravia a života. Podľa neho SR nie je ničím výnimočná v tomto procese transformácie zdravotníctva, jej špecifikum však koreluje s formami, metódami a prostriedkami riadenia celého tohto systému, ktorého kvality ovplyvňujú nedostatočné analýzy, komparácie doma i v zahraničí, nerešpektovanie princípov manažovania a kontrolingu pri tvorbe a spotrebe zdrojov, polovičaté a politické riešenia a absencia koncepčnosti, stratégie, vízie. Doterajšie ponovembrové vlády v SR deklarovali transformáciu tzv. socialistického zdravotníctva na zdravotníctvo pluralitné, so zameraním na sociálnu a trhovú funkčnosť. Zatiaľ sa všetkým vládam podarilo „profesionálne“ deštruovať chod zdravotníctva a zdeformovať aj to, čo bolo pozitívne, a hlavne sa im podarilo vniesť intenzívnejšie praktiky klientelizmu, korupcie a tieňovej ekonomiky. A tak sa stali nielen občania – pacienti, ale aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vazalmi a rukojemníkmi „profesionálov na jedno použitie“ (v sebaprospech). Vlastne sa všetci z milosti štátu stávame „odkázanými“.

Najvypuklejším problémom v oblasti zdravotníctva je permanentné porušovanie zákonov za asistencie štátu a v prospech štátu za podpory neefektívneho využívania zdrojov. A náprava sa nedeje – len sa zastrašuje a sľubuje, prostriedky na dofinancovanie sú len zdroje z privatizácie. To sú totiž asi jediné dimenzie, ktoré potvrdzujú, že naše zdravotníctvo je „trhové“ v trhovej ekonomike. Súčasný stav celého rezortu však jednoznačne potvrdzuje to, že súčasná parlamentná, štátna a vládna moc už nie je (a ani nebola) schopná vykonať, zorganizovať, zabezpečiť a zariadiť žiadne systémové, ústretové, konštruktívne zmeny a opatrenia na zastavenie úpadku v zdravotníctve. Základnou úlohou zdravotníckeho manažéra musí byť zastavenie prepadu a úpadku a vytvorenie takých podmienok a mechanizmov, ktoré by vylučovali možné opakovanie problémov a zabezpečili funkčnosť systému na báze solidarity, sociálnej spravodlivosti, trhovej ekonomiky, zdravej konkurencie, dopytu a ponuky. Kroky musia smerovať k demonopolizácii financovania, kontroly zdravotného poistenia a k rozšíreniu práva, zodpovednosti a kompetencií v zdravotnom poistení, u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a pacientov. Ozdravenie zdravotníctva predpokladá analýzu súčasného stavu a zhodnotenie všetkých makro- a mikroekonomických opatrení, východísk a cieľov – a to pre potreby zastavenia krízy a deštrukcie a pre potreby rozvoja celého systému.

Lieková politika je vo všetkých krajinách sveta pod drobnohľadom politikov, ekonómov, zdravotníkov a ostatného obyvateľstva. Generálny riaditeľ ALS J. Ondrej uviedol, že proces transformácie v oblasti verejných lekární vyústil do vypuklých existenčných problémov: majiteľ lekárne – lekárnik poskytuje zdravotnícke služby v zmysle licencie MZ SR na prevádzkovanie verejnej lekárne a súčasne aj kontroverzne a kontraproduktívne v zmysle ďalších zákonných úprav (zákon č. 140/1998, 273/1994, exekučný zákon, zákon o bankrote, Obchodný a Občiansky zákonník) a ich nesúlad likviduje lekárnika. Pri podnikaní ručí svojím majetkom, kupuje lieky za svoje, zdravotné poisťovne porušujú s garanciou štátu (zákony), nedodržiavajú lehoty splatnosti a majiteľ lekárne – lekárnik sa ustavične zadlžuje... Sú obavy zo vstupu zahraničnej farmakoloby a jej kapitálu do systému distribúcie i verejných lekární. V zdravotníctve sme dosiahli dno a majitelia lekární – lekárnici sa už od neho budú musieť odraziť nielen ako zdravotníci, ale aj ako obchodníci s liekmi... V súčasnosti sa dlh VšZP pohybuje nad úrovňou 6 mld. Sk. Pritom celkové dlžoby v liekovom reťazci vrátane penále z omeškania predstavujú sumu asi 18 mld. Sk.

Zastavenie a ozdravenie súčasného stavu už nemôže pokračovať podľa J. Ondreja systémom deštrukcie, impotentnej transformácie a nekoncepčnosti systému zdravotníctva – tu je potrebné vytvoriť nový systém s ortodoxnou účasťou legislatívy, ekonomiky a riadenia, a práve krokom k tejto inovácii je a musí byť aj to, že zdravotnícky manažéri už musia tieto problémy konečne vedieť pomenovať, definovať priority a postupnosť, determinovať fázy tvorby systému, kde je nevyhnutná spoluúčasť občana – pacienta a zodpovednosť štátu.