Poloprázdne hotely živoria

Neklamme sa, súčasnosť je totiž alarmujúca

Kooperácia, integrácia alebo participácia na franchisingu by mala byť strategickým krokom malých a stredných hotelov na Slovensku a podľa vyjadrenia jedného z najviac uznávaných odborníkov na gastronómiu a hotelierstvo prof. Ing. Mariana Gúčika, Phd. z Ekonomickej fakulty UMB, je nevyhnutná na prežitie v globálnom svete. Týka sa to väčšej časti 366 hotelov, ktoré boli štatisticky evidované v minulom roku (z nich len osem manažujú medzinárodné hotelové spoločnosti). Malé a stredné hotely vplyvom rastúcich nákladov, malého a nestabilného podielu na trhu, kolísavou kvalitou služieb zapríčinenou aj nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov sú zraniteľné pri každej vonkajšej zmene a len ťažko čelia konkurencii veľkých hotelov a hotelových spoločností. Osobitne v súčasných podmienkach, keď pri hľadaní investičných zdrojov nie je možné stavať len na reálnej

kúpnej sile

domáceho obyvateľstva. Stavať podnikateľský úspech na zahraničnej klientele núti hotely priamo vstupovať so svojím produktom na globálny trh. Na rozdiel od bežnej situácie vo svete, slovenské hotely prichádzajú so svojím produktom v trh ojedinele, a keď, tak so slabou a málo účinnou podporou predaja. Skôr sa stretneme s prípadom, že slovenské hotely na zahraničnom trhu obchodne zastupujú cestovné kancelárie. A tak namiesto toho, aby hotel vstupoval na trh so svoju brutto cenou a využíval výhody províznej politiky, predáva svoj produkt už doma domácim či zahraničným cestovným kanceláriám za netto cenu. Stráca pritom kontrolu nad úrovňou predajných cien svojich vlastných služieb predávaných v zahraničí a jeho priama ponuka (hoci aj na internete) nevytvára dostatočne silnú konkurenciu cestovným kanceláriám, ktoré to využívajú na vlastný obchodný úspech. V prípade hotelových spoločností podnikajúcich na

globálnom trhu

je to iné. Kooperácia, integrácia či franchising im umožňuje formulovať vlastný produkt, umiestniť ho priamo na trhu a dostatočne podporiť jeho predaj. Sú schopné zvládnuť predaj často až ku konečnému klientovi samy a vstupovať do ďalších globálnych predajných sietí, ako je napríklad Amadeus. Výsledkom je nielen vyšší výnos, ale zároveň aj informácia o situácii na trhu z prvej ruky, vyššia štandardizácia predaja, vyššia tvorba investičných zdrojov, rýchlejšie zavádzanie nových techník a technológií a lepšia konkurenčná schopnosť. Čitateľa možno napadne, čo z toho pre slovenské hotely vyplýva. V prvom rade je potrebné prijať nový know-how a zamyslieť sa nad ďalšími strategickými krokmi, ako sa otvoriť globálnej ekonomike. Máme čo doháňať, veď začiatky

koncentrácie hotelov

a gastronomických zariadení patria do obdobia po druhej svetovej vojne. Jav zo začiatku bežný v USA sa neskôr rozšíril aj do ázijských a európskych krajín. Aj u nás má svoju históriu (Interhotely, Sorea, Reštaurácie). Netreba zabúdať, že bola postavená na zásadách štátom riadeného hospodárstva. Faktor, nazývaný zvyk, je najhorším radcom. Bráni tak potrebnej transformácii manažmentu hotelov a existujúcich malých hotelových sietí pre potrebu zapojenia sa do globálnej ekonomiky. Neklamme sa, súčasnosť je alarmujúca, len máloktorý z hotelov má predpoklady na integráciu s nadnárodnými hotelovými reťazcami.

Rudolfa Vallová