Večný zdroj nepokoja

Akt bol od praveku prvoradým žánrom výtvarného umenia. Mimoeurópske civilizácie pristupovali k nahote ako k prirodzenému stavu, v západnej kultúre však ľudské telo budí nepokoj a rozpaky.

Pre kresťanstvo malo telo vždy dvojaký význam: na jednej strane nás zbližuje ako ľudské bytosti v prírodnom stave vychádzajúcom od Boha, na druhej strane je sídlom hriechu a nástrojom pádu človeka z výšin jeho božského pôvodu. Západný prístup ustavične kolíše medzi týmito protikladnými pólmi.

Stredovek sa nezriekal erotizmu, ale dochádzal k nemu okľukou, v znamení najprudšieho sadomasochizmu. Na Giottovom Poslednom súde vidíme telá obesené za časti, ktorými zhrešili - za jazyk, vlasy alebo pohlavné orgány. V Boschovej Záhrade pozemských rozkoší je nahota všade sprevádzaná zvieratami. Renesancia s týmto tragickým spodobňovaním tela skoncovala. U Botticelliho je telo v pokojnom stave, ale tak idealizované, že z neho erotika celkom vyprchala. Bolo treba počkať až na Rubensa, aby telo slobodne rozkvitlo. Tento pokus však nemal dlhé trvanie. Za protireformácie sa pod rúškom vyumelkovanosti opäť presadzuje mätúci obraz tela, ktorý ho zároveň popiera i oslavuje.

Rozporné prijímanie reality je od polovice devätnásteho storočia pre západné umenie príznačné. Ak Boh je mŕtvy, ako tvrdil Nietzsche, človek môže znovu existovať vo svojej prirodzenosti. Napriek svojej zdanlivo nespornej prirodzenosti budí nahota dodnes vo väčšine ľudí úzkosť. No stále zostáva vďačným námetom umelcov všetkých odborov.

Nahota na plátne

* Umelci v Indii, antickom Grécku alebo v Japonsku bežne maľovali telesnú zmyselnosť. Sexuálny akt bol v ich spoločnosti samozrejmosťou, dôležitou pre rovnováhu ľudskej bytosti.

* Boucherove rozkošnícke plátna boli v osemnástom storočí považované za nemravné aj takým osvieteným duchom, akým bol Diderot.

* Bratia van Eyckovi umiestnili na gentskom oltári Adama a Evu ako symbol dedičného hriechu ďaleko od stredu. Zobrazili ich nahých s tvárami poznamenanými bolesťou, zatiaľ čo žiariaci Boh a Panna Mária uprostred javu sú oblečení.

(mb)