Medzinárodný aspekt

Základné práva človeka a občana našli svoje medzinárodné vyjadrenie po skončení 2. svetovej vojny vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv prijatej na III. Valnom zhromaždení OSN 10. decembra 1948, ktorá v článku 22 zakotvuje

- právo každého človeka ako člena spoločnosti na sociálne zabezpečenie a nárok na to, aby mu boli prostredníctvom národného úsilia i medzinárodnej spolupráce a v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu zabezpečené hospodárske, sociálne a kultúrne práva, nevyhnutné pre jeho dôstojnosť a slobodný rozvoj jeho osobnosti,

a v článku 25 - právo každého na takú životnú úroveň, ktorá by bola v stave (schopná) zabezpečiť jeho zdravie a blahobyt, i zdravie a blahobyt jeho rodiny, rátajúc do toho najmä výživu, šatstvo, byt a lekársku starostlivosť, ako aj nevyhnutné sociálne opatrenia; právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe pri nespôsobilosti pracovať, pri ovdovení, v starobe alebo v ostatných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastali v dôsledku okolností nezávislých od vôle.

Nesmierny význam malo aj prijatie Európskej sociálnej charty síce až v roku 1961, ktorá predstavovala jeden z najvýznamnejších dokumentov Rady Európy. Vychádza z hospodárskeho a zo sociálneho systému trhovej ekonomiky európskych štátov a zakotvuje štandardné hospodárske a sociálne práva typické pre väčšinu členských štátov Rady Európy.

Právna úprava prirodzených práv občana vrátane sociálnych práv vychádza z uvedených dokumentov.