Príliš okaté arabské stopy

V Rusku je 20 mil. moslimov a 35 mil. moslimov naokolo

Alexander I. Gurov je predsedom bezpečnostného výboru ruskej Štátnej dumy. Počas jeho návštevy Slovenska sa v rámci stretnutia s vybranými slovenskými novinármi podrobnejšie zameral na ruský postoj v súčasnej vojne v Afganistane, ako aj prípadné možnosti vstupu Moskvy do konfliktu. Včera sme uverejnili niektoré jeho myšlienky. Ako povedal pre denník, Rusko nepredpokladá zapojenie do pozemnej vojny v Afganistane, jedine v prípade, ak by bol napadnutý Uzbekistan, k čomu Moskvu zaväzuje spoločná obranná politika SNŠ. Gurov sa dotkol aj otázky vzniku terorizmu, keď priznal, že bývalý Sovietsky zväz, resp. teraz Rusko, a rovnako aj USA doplácajú na niekdajšiu podporu zoskupení, ktoré dnes pôsobia ako teroristické organizácie. Pozemná vojna a vôbec vojna proti terorizmu v Afganistane bude mať podľa neho len vtedy úspech, keď sa skutočne priškrtia všetky finančné, logistické i ďalšie toky pomoci teroristickým organizáciám. Ako v tejto súvislosti podotkol, v Dume bude iniciovať zákonodarný projekt, ktorý by navrhol zákaz až 20 organizácií s takýmto zameraním, ktoré dnes pôsobia na území RF. Medzinárodný terorizmus v Rusku má interné a externé zdroje, pričom podľa Gurova až 72 bánk a 2,5 tisíc spoločností v Rusku bolo pod kotrolou čečenských separatistov!

Rusko poskytlo USA logistickú a morálnu pomoc. Napriek tomu, ako priznal, v Dume sa zatiaľ poslanci nemali možnosť oboznámiť s americkými dôkazmi o páchateľoch teroristických útokov v USA, proti ktorým sa v súčasnosti vojna v Afganistane uskutočňuje. Gurov však poznamenal, že arabské stopy, ktoré sa doteraz na mieste činu vždy nachádzajú, sú skôr na zmätenie verejnosti. „Takto sa v Rusku správajú obyčajní zlodeji,“ profesionáli podľa neho by takéto detinské, resp. žiadne stopy nezanechávali. Viac sa však obáva možných biologických útokov, psychózy, ktorá vzniká. Aj bombové útoky USA a ich spojencov na Afganistan majú podľa neho jediný výsledok - strach tamojších ľudí a nie bin Ládina a jeho spolubojovníkov. Ruskí generáli súhlasia s postojom prezidenta Putina, boja sa však prípadného vojenského postupu Ruska. V tejto súvislosti sa v rôznych médiách objavili informácie, že USA využijú ruských veteránov v prípade pozemného útoku v Afganistane. Túto možnosť vzhľadom na ich vek a kondíciu A. Gurov striktne odmietol a dodal, že títo veteráni môžu poslúžiť jedine svojimi skúsenosťami a vedomosťami.

Je na škodu, že západné krajiny sa snažia meniť hodnotový systém iných krajín, resp. pokladať len ten svoj za správny. Ako ďalej dodal šéf bezpečnostného výboru Dumy, v Rusku nie je náboženstvo spojené s extrémizmom. Dnes tam žije 20 miliónov moslimov a 35 miliónov je v ďalších krajinách susediacich s Ruskom. Avšak nebezpeční sú len tí, ktorí prispôsobili korán svojim potrebám, resp. sa nim neriadia vôbec. „Tie, ktoré vyzývajú na zjednotenie sa všetkých síl na porazenie podľa nich neveriackych národov.“ Moskva už dávnejšie poukázala na problém čečenských teroristov, ale až „teraz sa mení pohľad Západu na tento problém“. „Po vpáde do Dagestanu už nemal Putin inú voľbu,“ priznal Gurov na margo druhej vojny v Čečensku. Je pravda, že v čase vzniku nebezpečenstva v Dagestane bol Putin ešte na čele FSB (nástupcu KGB), ale táto federálna bezpečnostná služba mala podľa Gurova veľmi oklieštené právomoci, nové priority a hlavne pretrhnutú sieť spolupracovníkov. Moskva nesie podľa neho vinu za to, že dovolila taký vývoj v Dagestane a Čečensku, ktorý dnes ohrozuje integritu celého Ruska. Aj preto, ako zdôraznil A. Gurov, sa Rusko nechce nechať vtiahnuť do vojny v Afganistane. „Čečensko nám stačí. Vlastne tam chránime Európu od terorizmu.“ Ako však dodal na záver, verí v diplomatický úspech Moskvy v Čečensku.

Slávka Blazseková