Stavebníctvo v útlme alebo sa už prebúdza?

Bytov nebude toľko, hoci je o ne nebývalý záujem

Slovenské stavebníctvo sa od jesene 1998 stále nevie spamätať a potáca sa na okraji ekonomickej priepasti. Pokiaľ vo vyspelých krajinách dosahuje podiel stavebníctva na HDP 12 - 13 %, u nás je to iba 3 - 4 %. Nižší je nielen objem stavebných prác, ale zaostávame aj v produktivite práce. Bližšie sme o aktuálnych otázkach diskutovali s ministrom výstavby a regionálneho rozvoja SR Istvánom Harnom.

Štatistika ponúka najnovšie čísla rozvoja stavebníctva za prvých deväť mesiacov. Čo navrávajú po tom nepríjemnom 26-percentnom prepade v roku 1999?

- Na rok 2001 sme počítali s miernym rastom stavebnej produkcie oproti roku 2000, a to v stálych cenách o 2,1 %. Výsledky stavebníctva za prvých deväť mesiacov potvrdzujú očakávania. Proces stabilizácie pokračuje a dochádza i k postupnému, hoci pomalému oživovaniu stavebného trhu. Produkcia za deväť mesiacov oproti minulému roku vykazuje pozitívny rast o 4,3 %. Dôležité bude, aby produkcia za najbližšie tri mesiace mala stúpajúcu tendenciu.

Situáciu treba hodnotiť nielen z hľadiska medziročného rastu, ale aj z hľadiska roku 1998. V tom prípade už nemožno vravieť o rozvoji.

- V roku 1999 stavebníctvo zaznamenalo najväčší medziročný pokles stavebnej produkcie od roku 1994. Príčinou boli

úsporné opatrenia

vlády na kapitálové výdavky výrobnej sféry a reštrikcia štátneho rozpočtu vo verejných investíciách. Pokles stavebnej produkcie v roku 1999 o 25,8 % nepriaznivo vplýval tak na hospodárske výsledky stavebných organizácií, ako aj na zamestnanosť, ktorá sa v roku 1999 v stavebníctve znížila o 9,5 %. Obrat nastal v druhom polroku 2000 a jeho pozitívnym javom je, že výkonnosť stavebníctva sa v tomto období stabilizovala.

Veľmi negatívna je v tomto roku situácia vo výstavbe bytov. Za prvých deväť mesiacov sa skolaudovalo približne 45 % z celoročnej výstavby bytov.

- Výpadok začatia výstavby bytov v roku 1999 a v roku 2000, ktorý bol dôsledkom zníženej miery investovania zo strany verejných zdrojov, sa prejavuje v súčasnom dokončovaní bytov. Pri rozhodovaní o obstaraní si bývania, a tým i záväzku zo splácania úveru, zohráva svoju úlohu nesolventnosť a obava občanov z možnej straty zamestnania. V roku 1999 a 2000 sa podarilo úlohy v dokončovaní bytov zabezpečiť. Oproti pôvodnému rozpisu dokončiť celkovo 22 500 bytov sa v týchto rokoch odovzdalo o 1176 bytov viac. V tomto roku by sa malo dokončiť 1700 nájomných bytov vo vlastníctve obci alebo štátu, čo sa približuje

zámerom vlády

na tento rok dokončiť 1800 nájomných bytov. S účasťou verejných zdrojov by malo byť v roku 2001 dokončených 6800 bytov, čo predstavuje približne 44 % z plánu dokončiť 15 500 bytov v roku 2001. S prihliadnutím na skutočnosť, že v predchádzajúcich obdobiach sa bez účasti verejných prostriedkov dokončovalo približne 4000 bytov ročne, tak možno očakávať, že tento rok sa dokončí iba okolo 11 000 bytov.

Ako hodnotíte časté zmeny v pravidlách, ktoré ovplyvňujú výstavbu bytov?

- Určite neprispievajú k pohode investovania časté zmeny legislatívnych predpisov, najmä v oblasti stavebného sporenia. Nepovažujem za dobré riešenie ďalšie znižovanie štátnej prémie pre stavebné sporiteľne, hlavne z hľadiska individuálnej bytovej výstavby. Občania s nižšími príjmami totiž využívajú úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania a zo stavebných sporiteľní a znížením prémie sa môže znížiť počet žiadateľov o úvery. Včera však zákonodarný zbor racionálne odmietol novelizovať zákon o stavebnom sporení, na základe ktorého mala byť znížená výška štátnej prémie z ročného vkladu z 25% na 20%.

Existuje ešte pre toto obdobie možnosť rozhýbať investovanie a stavebníctvo tak ako v Česku a v Maďarsku?

- Určite je možné, ale napríklad z hľadiska podpory bytovej výstavby je dôležité, aby obce využili všetky dostupné zdroje na výstavbu nájomných bytov a dôležité je dosiahnuť zapojenie miest, obcí a občanov výraznejšie do obnovy budov. Treba využívať i podpory, ktoré sú v súčasnosti dostupné prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania, hypotekárneho úverovania, stavebného sporenia. Rozvoj by mali priniesť aj priemyselné parky, priemyselná výstavba a výstavba v oblastiach rozvíjajúceho sa turistického ruchu. Pre stavebníctvo by výrazné oživenie priniesla účinná výstavba infraštruktúrnych

projektov diaľnic

a rýchlostných ciest, pretože tu sú projekty výstavby pripravené a stavebníctvo má kapacity na ich okamžitú realizáciu. Štátny rozpočet však v súčasnosti, ale i v roku 2002 nevytvára predpoklady na väčšie uvoľnenie finančných prostriedkov na verejné investície.

Aká je vaša vízia, ako si predstavujete ďalšiu existenciu a rozvoj slovenského stavebníctva?

- Stavebníctvo je typický obslužný rezort, ktorý je v plnej miere závislý od dopytu spoločnosti a jej investičnej politiky. Myslím si, že slovenské stavebníctvo nie je predimenzované a jedinou príčinou súčasného stavu je pokles dopytu po stavebných prácach. Vládny dopyt po stavebných investíciách je vzhľadom na možnosti štátneho rozpočtu zdržanlivý a zdržanlivý sa potom stáva i súkromný sektor a klesá i dopyt spotrebiteľov. Už v roku 1993, na porovnanie reálnosti výhľadu stavebných investícií, sme posudzovali vybavenosť územia Slovenska na základe európskych štandardov, a tak stanovili perspektívnu mieru vybavenosti SR stavebnými fondmi. Toto porovnanie ukázalo na

výrazný priestor

pre stavebné aktivity v infraštruktúre územia. Dôležitú úlohu tu zohrajú pripravované rozvojové programy. Rozhodujúcou je však budúca ekonomická situácia spoločnosti, vhodná politická klíma, ktorá by prilákala zahraničných investorov a najmä vstup do EÚ v čo najkratšom čase.

Jozef Kunik