Rarity smutnej reality

Macedónska strana v hre o čas nemá na výber

Mierový proces v Macedónsku nikdy neprebiehal svižne a plynulo. Naopak. Predstavitelia EÚ a NATO už pekných pol roka pravidelne cestujú do Skopje, aby vyvinuli nátlak na znepriatelené strany (na Macedóncov väčší, na Albáncov menší) a prinútili ich podpísať respektíve realizovať mierovú dohodu. Už sme zažili aj striedanie vojenských misií s tradične invenčnými menami, potom aj výmenu sprostredkovateľov. Medzičasom dokonca došlo aj k „teroristickým útokom, ktoré zmenili svet“. Nie však Macedónsko. V pondelok v okolí Tetova došlo k bombovému útoku na policajnú stanicu.

Reakcia z Bruselu nenechala na seba dlho čakať. Do bývalej juhoslovanskej republiky zavítala včera známa dvojica: generálny tajomník NATO George Robertson spolu s vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javierom Solanom. A prišli v prvom rade za macedónskymi úradmi, aby im pripomenuli, že odďaľovanie prijatia ústavných zmien sa im vôbec, ale vôbec nepozdáva. V takejto situácii Skopje veľmi nemá na výber. Bez ohľadu na to, že nacionalistická časť politického spektra v parlamente sa na zmeny, ktoré si Albánci vydobyli s puškou v ruke, pozerá s nedôverou a vidí v nich prvý krok k rozdeleniu krajiny, sú v Bruseli neoblomní. „Ústavné zmeny sú súčasťou mierových dohôd a o nich sa diskutovať nedá,“ tvrdia. Macedónsko pritom už teraz prichádza pre blokovanie schválenia tejto legislatívy o časť zahraničnej finančnej podpory. A ak by politicko-ekonomický nátlak aj neuspel, vždy ešte môžu udrieť odzbrojení albánski rebeli, čo znamená ďalšie ľudské a materiálne obete. A to by na ukončenie eventuálnej novej vlny násilia Albánci požadovali pravdepodobne ešte väčšie ústupky ako tie, ktoré sa parlament v Skopje dnes ostýcha prijať.

Jediným racionálnym východiskom pre niekdajšiu „oázu mieru“ je preto vyhovieť požiadavkám EÚ, NATO a politických predstaviteľov tamojších Albáncov. A dúfať, že po zimnom spánku rebelov nedôjde na jar k ďalším prestrelkám a ďalším požiadavkám smerom k rozdeleniu krajiny. Ako aj to, že návštevy Robertsona a Solanu budú v budúcnosti len slávnostnými výnimkami. Takýto vývoj by však v týchto priestoroch bol menšou raritou. Macedónsko má teda dosť biedny výber a veľmi smutnú realitu.

Rastislav Boldocký