Veľké ťažkosti na Váhu

„Niektoré nádrže a priehrady na Vážskej kaskáde prestali z hľadiska protipovodňových opatrení plniť svoju vododržnú funkciu. Situácia sa však už dlhší čas nemení. Slovenský vodohospodársky podnik síce robí, čo môže, ale paradoxom je, že ministerstvo financií ho odkazuje na čerpanie úverov. Nepriaznivé je aj to, že tento podnik a Slovenské elektrárne sa nedokázali dohodnúť, hoci elektrárne na krytie prevádzkových nákladov týchto objektov určitú sumu poskytujú.“ Na naše otázky, v akom stave je Vážska kaskáda a prítoky Váhu z hľadiska ochrany okolia pred povodňami, to pre Hospodársky denník uviedol minister pôdohospodárstva SR Pavel Koncoš. Nádrže sa upravujú, ale nie v takom tempe, akým sa zanášajú, čoho príkladom sú aj Krpeľany (na obrázku). Dná sa dvíhajú, a tak nepojmú také množstvo vody, ako by bolo žiaduce. Situáciu dokumentuje aj príklad nádrže Hričov, ktorá je zanesená už takmer na 50 percent. Jej pôvodný objem bol 6,4 mil. kubických metrov vody. Plávajúce bagre stoja na hladine, niet financií na ich prevádzku. Z hydroenergetických diel je dvojaký úžitok. Je to ochrana pred povodňami a využitie sily vody na výrobu elektriny. Podľa ministra „teda ani štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti prispievať na túto verejnoprospešnú funkciu vodných diel. Tragédiou v tomto prípade je, že vláda schválila monitorovací program Medzinárodného menového fondu, ktorým sa zbavila možnosti využiť výnosy z privatizácie na podporu aj verejných investícií. Ak má štát takú veľkú nezamestnanosť ako Slovensko, bez verejných investícií sa totiž tejto záťaže nezbavíme“. Minister konštatoval, že použitie prostriedkov na takéto účely by bolo nanajvýš zmysluplné. Zatiaľ sa na zvýšenie povodňovej ochrany

využívajú pôžičky

z Rozvojovej banky Rady Európy vo výške viac ako 2 mld. Sk. „V podstate je to však chytanie mačky za chvost, lebo na Slovensku sa odstraňujú len povodňové škody, a aj to nedôsledne.“ Minister v tomto roku už trikrát predkladal do vlády návrh na úhradu povodňových škôd, ktoré vznikli obciam a mestám, ale vláda doteraz tieto návrhy neakceptovala. Povodie Váhu je bez záchytných hrádzí a malých vodných nádrží na prítokoch rieky, čím priehrady prestávajú plniť svoju funkciu. Podľa ministra ročne by sa do údržby a obnovy parametrov vodných nádrží na Váhu malo investovať približne 250 až 300 mil. Sk, len tak by sa obnovila pôvodná funkcia celého systému ochrany priehrad na najdlhšej slovenskej rieke.

O stanovisko sme požiadali aj riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku Banská Štiavnica, OZ Povodie Váhu Piešťany Ing. Dušana Chlapíka, CSc. „Katastrofálne povodne, veľká voda, sú javom náhodným. Z hydrologického, meteorologického, vodohospodárskeho a ekologického hľadiska je to zriedkavý fenomén s mimoriadnymi prejavmi v odtokovom procese. Asi nepoviem nič mimoriadne, ale absolútna ochrana neexistuje. Vodnou manipuláciou (preventívnym predvypustením) kľúčových nádrží Oravská priehrada a Liptovská Mara, ktoré majú najväčší zásobný a retenčný objem v rámci Slovenska, a spolu s ďalšími 22 dielami Vážskej kaskády dokážeme eliminovať povodňové prietoky na Váhu a jeho prítokoch. Cieľom účelnej prevencie je vykonávať také opatrenia, ktorými možno eliminovať pôsobenie vodného živlu. Občania by nemali svojvoľne budovať skládky, nízke premostenia, a najmä by nemali

zhoršovať stav

pri príchode povodne. Vodohospodári stále upozorňujú na potrebu prevencie, na opatrenia, ktoré môžu povodniam zabrániť, prípadne zmierniť ich ničivú silu. Dochádza nielen ku globálnym klimatickým zmenám, k zlému zaobchádzaniu s poľnohospodárskou pôdou, konkrétne oraniu proti vrstevniciam, neplánovanému výrubu lesov, čím sa zásadne menia hydrologické pomery. Odborníci registrujú aj necitlivé či neodborné zásahy v zaplavovaných územiach. Dochádza k postupnému zanášaniu nádrží nánosmi. To všetko má negatívny vplyv na celkovú ochranu a bezpečnosť. Ak chceme hovoriť o tom, ako

zabrániť povodni,

musíme v prvom rade hovoriť o tom, ako zabrániť priveľkému odtoku z povodia. Intenzita odtokových procesov a ich hospodárenie ovplyvňuje celé obhospodarovanie povodia. Veľká pozornosť je z hľadiska zabezpečenia podmienok bezpečnosti a prevádzkovej spôsobilosti vodohospodárskych diel a zariadení venovaná ich pravidelnému sledovaniu. Overovanie ich stavu a funkcie a následne odstraňovanie porúch ako dôsledky starnutia prebieha v podmienkach Vážskej vodohospodárskej sústavy najmä po roku 1966 formou komplexných revízií. Bezpečnosť priehrad a nádrží rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje starnutie, ktoré sa prejavuje vo forme ich postupnej degradácie a v zhoršovaní povodňových projektovaných parametrov. Dôsledky zanedbania tohto javu môžu viesť naozaj ku katastrofe. Preto sa bezodkladnej náprave venuje zo strany prevádzkovateľa Povodia Váhu mimoriadna pozornosť. Doteraz vykonané

opravy, sanácie,

rekonštrukcie a modernizácie na zverených priehradách a nádržiach výrazným spôsobom prispeli k bezpečnosti a k prevádzkovej spôsobilosti. V tomto smere je potrebné uviesť, že v roku 2001 uskutočnili revíziu úseku Vážskej kaskády na úseku Krpeľany - Sučany - Lipovec a v roku 2002 je pripravovaná revízia kaskády úseku Hričov - Nemšová - Považská Bystrica. Skúsenosti a následné operatívne opatrenia v nedávnej minulosti aj na hrádzi v Hornej Strede, keď došlo k priesakom a ohrozeniu veľkého územia, viedli k situácii, že v súčasnosti je statická stabilita všetkých vodohospodárskych diel a ich častí na riekach Váh a Nitra aj napriek spomínaným problémom zaručená.“

Zora Petrášová

Vladimír Turanský