Kľúčom vymožiteľnosť práva

V čase „klubových prázdnin“ od júla do začiatku jesene odpovedajú členovia Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok svojho výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Oslovených bolo stoštyridsaťdva prominentných členov ocenených Zlatým biatecom a Prominentom ekonomiky, ktorí obhospodarujú viac ako 65 % priemyslu v SR. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia a ďalší hospodárski lídri. Z odpovedí vznikne podkladový materiál pre klubové zhromaždenie, ktoré sa koncom roka pokúsi inovovať vládne know-how pre Slovensko.

Dnes sa vyjadruje Vladimír Soták, generálny riaditeľ Železiarne Podbrezová.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- Za pozitívne v slovenskej ekonomike je nesporne možné hodnotiť jej orientáciu na Európsku úniu, ako základný smer vývoja do budúcnosti. Každý človek, aj bez ekonomického vzdelania vie, že zapojenie maličkej slovenskej ekonomiky do európskej umožní subjektom na Slovensku oveľa viac využívať svoje výrobné i mozgové kapacity. Kladne treba hodnotiť aj vývoj v oblasti daňovej politiky, aj keď, samozrejme, neexistujú dane, ktoré by nemohli byť nižšie, ako sú dnes. Ide o otázku dnes veľmi diskutovanú. Mám však obavy, že naši politici si z toho robia diskusné fórum. O daniach nediskutujeme v celej rovine a veľmi často sa stáva, že hovoríme o daniach priamych a zabúdame na tie nepriame. Prvovýroba je daňovým zaťažením vždy postihnutá najviac. Na druhej strane je potrebné otvorene priznať, že daňové zaťaženie v roku 2001 je omnoho miernejšie, ako to bolo v uplynulých rokoch, a tak subjekty, ktoré seriózne pracujú, majú vytvorené lepšie podmienky na svoj súčasný aj budúci rozvoj. Verím, že v budúcnosti bude táto otázka v celom rozsahu pozitívne prehodnotená smerom dole. Ako nezvládnuté v slovenskej ekonomike považujem zabezpečenie vymožiteľnosti práva. Ide o často diskutovaný problém a je potrebné otvorene povedať, že za súčasný stav v tejto oblasti zodpovedá vláda, minister spravodlivosti, parlament na čele s predsedom. Títo ľudia si neuvedomujú svoju zodpovednosť za to, že miliardy a miliardy korún skončili na súkromných účtoch, či to bolo z podnikov alebo z bánk. Ľudia, ktorí spôsobili tento stav, chodia po Slovensku s úsmevom a vysmievajú sa každému slušnému človeku. Celé Slovensko bojuje s nedostatkom finančných prostriedkov na rozvoj kultúry, školstva, zdravotníctva, na veľké rozvojové programy, ako je napríklad diaľničná sieť, a to nehovorím, že v každom slušnom štáte fungujú letiská. Od vymožiteľnosti práva sa odvíjajú mnohé ďalšie nedostatky, s ktorými sa v bežnom reálnom živote stretávame a vyriešenie ktorých nie je možné bez riešenia tejto základnej podmienky. Za veľmi problematické považujem aj vyhlásenie predsedu vlády, že rozpočet na rok 2002 napĺňa hlavné rozvojové programy Slovenska. Rád by som vedel, o ktoré programy ide, aby sme prípadne mohli trochu upriamiť aj orientáciu našej spoločnosti, aby sme mohli v budúcnosti lepšie využívať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktorý, mimochodom, pomáhame napĺňať.

2. Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- Skôr narodení si pamätajú, že pri každej výrobnej fabrike boli vybudované odborné školy zabezpečujúce výučbu v robotníckych profesiách potrebných na využitie výrobných kapacít v jednotlivých regiónoch. My sme toto všetko vďaka privatizácii, vďaka novým manažérom, novým politikom, ktorí vyrástli na Slovensku ako huby po daždi, zmietli zo sveta a čuduj sa svete, nové rozvojové programy, ktoré nám boli predostierané prostredníctvom týchto ľudí, sa neuplatnili. Ten, kto chodí po veľkom svete s otvorenými očami, vie, že aj v západných krajinách, v Amerike, ale aj na Strednom a Ďalekom východe sú výrobné kapacity využívané oveľa lepšie a mnohé špičkové výrobky vyrábajú na strojných zariadeniach so životnosťou desať, dvadsať, tridsať, ale aj päťdesiat rokov. Myslím si, že by sme mali omnoho viac využívať tie výrobné možnosti, ktoré sme na Slovensku mali a mali by sme sa snažiť o zapojenie tých výrobných činnosti, či už ide o stredný a ťažký priemysel, hutnícky, automobilový, textilný, sklársky, papierenský priemysel, do európskych štruktúr, pretože tu je potrebné hľadať garanciu zníženia počtu nezamestnaných na Slovensku. Jedným z programov, pre ktoré naša vláda nebola schopná vytvoriť vhodné podmienky, je rozvoj cestovného ruchu na Slovensku, pre ktorý má naša krajina vynikajúce prírodné a kultúrne podmienky. Žiaľ, musím konštatovať, že zo strany vlády a parlamentu vidím veľmi málo úsilia o pokles počtu nezamestnaných na Slovensku. Samozrejme, teraz pred voľbami sa zobudia všetky politické strany a budú mať tisícpercentné návody, ako to zabezpečia. Predpokladám však, že hlavne tí nezamestnaní budú natoľko múdri, že budú počúvať, kto to rozpráva a zhodnotia jeho skutočné osobné výsledky dosiahnuté v oblasti manažmentu a koľko pracovných príležitostí vybudoval. Zároveň využívam túto príležitosť a prosím tých, ktorí nikdy nič neriadili, aby takéto reči neviedli a neokrádali ľudí o čas.

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- Som veľmi rád a veľmi pozitívne hodnotím skutočnosť, že sa na Slovensko dostal zahraničný kapitál a rozhodujúce banky boli sprivatizované a že na Slovensko prišli bankové ústavy s dostatočnými finančnými rezervami. Veľmi pozitívne hodnotím sprivatizovanie Slovenskej sporiteľne, VÚB i ďalších bánk, pretože to je garancia zapojenia slovenskej ekonomiky do európskej ekonomiky. Na základe našich skúseností môžem konštatovať, že aj prístup týchto bánk k podnikateľským zámerom spoločností, ktoré dokážu garantovať naplnenie svojich zámerov, je veľmi seriózny a dávajú týmto spoločnostiam garanciu ich ďalšieho rozvoja. Veľmi špecifické postavenie majú banky, ktoré sa dostali do problémov. Tu je však potrebné uvedomiť si problematiku vymožiteľnosti práva a spýtať sa zodpovedných, ako je možné, že k takému niečomu došlo a ako je možné, že naši susedia v Českej republike, ktorých mnohí tak radi kritizujeme, sa dokážu vyrovnať s touto problematikou a my Slováci nie.

4. Aký je váš názor na menovú situáciu v SR a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Táto otázka je veľmi problematická, pretože udalosti, ku ktorým došlo v uplynulých dňoch v USA, sú nesmierne poľutovaniahodné a budú mať negatívny dosah aj oproti euru, a tým i oproti slovenskej korune. Sila slovenskej koruny je daná silou slovenskej ekonomiky. Kým nedokážeme zabezpečiť jej rozvoj, kým Slovensko nebude zapojené do európskych štruktúr, jej sila bude veľmi slabá. Som však presvedčený, že Slovensko sa v krátkom čase stane členským štátom EÚ a slovenská mena pomaly prestane existovať. Pre našu spoločnosť, patriacu do malej skupiny podnikov, ktoré podstatnú časť svojej produkcie predávajú na zahraničných trhoch, bude prechod na euro veľmi príjemný.

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- To nie je mojím poslaním. Mojou povinnosťou je definovať hlavné úlohy pre rozvoj spoločnosti Železiarne Podbrezová, ktoré máme presne definované na nasledujúcich päť až desať rokov a v budúcnosti sa môžeme k tejto otázke vrátiť. Ja sa však niekoľko rokov domáham toho, aby zo strany kompetentných boli vytýčené hlavné rozvojové programy na desať a viac rokov a aby ich štát kopíroval svojím záujmom o vytváranie podmienok na ich naplnenie. Toto sa na Slovensku nedeje a vývoj ide živelne. Veľké spoločnosti sa musia o svoj rozvoj starať samy. Nepoznám rozvojové programy, na ktoré by štát v rozpočte vyčlenil väčšie finančné prostriedky. Pod pojmom väčšie chápem niekoľko miliardové investície, ktoré by zabezpečili naplnenie uvedených programov. Zoberme si veľmi jednoduchý príklad. Po tragických udalostiach v USA sú dosahy na leteckú dopravu, napríklad v Nemecku, samozrejme, veľké, ale štát vynakladá miliardy mariek, aby pomohol týmto spoločnostiam prežiť ťažké obdobie. Vie totiž, že to je jednou z dôležitých súčastí zabezpečenia životnej úrovne, podmienenej udržaním a rozvojom ekonomiky v tomto štáte. Na Slovensku sa to, žiaľ, nedeje. Všetky peniaze, ktoré zarobíme, dokážeme statočne prejesť a ešte sa pomaličky zadlžujeme. Myslím si, že Slovensko by sa mohlo oveľa viac, intenzívnejšie zadlžiť, ale iba v záujme naplnenia rozvojových programov. Akýkoľvek rozvojový program, pokiaľ však nebude podložený vymožiteľnosťou práva, nebude naplnený. Nechceme si uvedomiť, že za posledných desať rokoch sme dostali zdravotníctvo do situácie, keď súkromní lekári vyhlásia štrajk a nechajú pacienta napospas osudu. Zdravotné poisťovne sme dostali do pozície handrkovania sa , namiesto toho, aby štát garantoval seriózny výber poistného od všetkých občanov vrátane štátnych úradníkov. Pripustili sme veľmi veľa neporiadku, ktorý je potrebné odstrániť.

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15-percentnú a nižšiu hodnotu?

- V prvom rade by som znížil stavy štátnych zamestnancov. Dal by som im lehotu na zamestnanie sa v priebehu troch-šiestich mesiacov v oblastiach, ktoré pomohli počas svojho účinkovania v štátnych funkciách vytvoriť. Znížil by som počty ľudí v samosprávach. Vytvorili sme totiž obrovskú armádu ľudí, ktorí nič neprodukujú a berú peniaze zo štátneho rozpočtu. Prostredníctvom nových rozvojových programov by sme mali vytvoriť pre nezamestnaných nové pracovné príležitosti. Mali by sme prijať zákony, ktoré by prinútili ľudí na týchto programoch robiť. Viem, že sa to ťažko počúva nezamestnaným, ktorí chcú pracovať. Ak sa však nad tým poriadne zamyslíme, dôjdeme k záveru, že zníženie nezamestnanosti je možné iba dosiahnutím vymožiteľnosti práva, zamedzením vykrádania bankových inštitúcií, štátnych podnikov, zamedzením nerozumnej divokej privatizácie, vytvorením dlhodobo strategických rozvojových programov, na ktoré nebudú mať dosah žiadne politické strany a žiadne vývrtky vo voľbách. Len tak je totiž možné zabezpečiť rozvoj. Zdôrazňujem však, že sa necítim makroekonómom, ani ním nechcem byť, máme ich totiž dosť. Stačí si zapnúť prenos v parlamente a vidíme, koľko máme vzdelaných, múdrych ľudí, ktorí majú na všetko odpoveď, iba sa nehlásia k zodpovednosti.

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- Prajem si, aby sme hospodárili s kladným hospodárskym výsledkom, aby sa nám podarilo rozvinúť ponuku pre odberateľov na všetkých trhoch, na ktorých predávame. Želám si, aby sme naplnili sociálny program, ktorý spoločnosť na tento rok postavila a som presvedčený, že splniť tieto úlohy sa nám podarí. A to preto, že vo vedení Železiarní Podbrezová sú ľudia, ktorí pre spoločnosť žijú, rozmýšľajú a konajú pre ňu a ich najvyšším cieľom je udržanie jej vysokej prosperity. V porovnaní s tými, ktorých som kritizoval, máme za sebou hospodárske výsledky. Na Slovensku takýchto a lepších spoločností nie je možno dostatok, ale sú a všetkým, ktorí pomohli udržať aj túto životnú úroveň, aj túto orientáciu Slovenska, je potrebné poďakovať. Noví politici, ktorí vzídu z najbližších volieb, by si mali uvedomiť, že na takýchto ľuďoch by mali byť postavené rozvojové programy Slovenska a nie na tých, za ktorými ostávajú tmavé diery bez svetla