SME BOHATÍ? ČO NA TO PLATY

Platy v Slovenskej republike síce rastú takmer štvorpercentným tempom, porovnanie s Európskou úniou však pre krajinu nevyzerá ružovo. Priemerná mzda v krajinách EÚ podľa údajov nemeckej Deutsche Bank bola 1814 EUR, teda podľa aktuálneho kurzu okolo 62-tisíc Sk. Takýto plat má u nás iba hŕstka ľudí – podľa údajov Štatistického úradu iba riaditelia a vedúci pracovníci veľkých firiem, bánk a spoločností a špecialisti na právo a výpočtovú techniku. Na Západe je asi dvaapolkrát drahšie ako na Slovensku, takže porovnanie kúpnej sily vyzerá pre krajinu priaznivejšie. Porovnanie so susednými stredoeurópskymi krajinami nie je pre nás veľmi priaznivé. Vlani mali najvyššiu priemernú mesačnú mzdu Poliaci, v prepočte okolo 18-tisíc Sk. Toto číslo je však na porovnanie irelevantné, Poliaci si totiž všetky dane odvádzajú sami, kým v ostatných krajinách časť sociálneho poistenia platia zamestnávatelia. Takmer 13,5 tisíca brali Česi, Maďari o tisícku menej. Na Slovensku dosahovala priemerná mesačná mzda 11,4 tisíca Sk. Niečo nad päťtisíc Sk hrubého mesačne berú Bulhari a Rumuni. Podľa niektorých štatistických hodnotení ľuďom platy pomaly, ale predsa len rastú. Peňaženka je takmer o štyri percentá tučnejšia ako pred rokom. Na čom inom než na úrovni svojich platov dokáže človek poznať, či krajina a on s ňou bohatne?!

Dobré časy však môžu mať slepačí život, pokiaľ sa ukáže, že podniky a inštitúcie platia lepšie, než si môžu dovoliť. Potom ľuďom zvyšujú výplaty nie z väčšieho bohatstva, ale na dlh. Nebohatne teda ani celá krajina. A nemá teda ľuďom za ich platy čo ponúknuť. Tí síce majú viac peňazí, ale tovaru či služieb viac nie je. Stávajú sa vzácnymi a rastú ich ceny. Peňaženky sú síce tučnejšie, nákupy však skromnejšie, čo ženie do problémov celú ekonomiku, teda každého. Problémy tu sú a nie sú malé. Záujem o slovenské výrobky v cudzine klesá, pretože s hospodárskymi problémami zápasí celý vyspelý svet. Slovensko, teda i jednotlivé firmy, robia zraniteľnými aj veľké dlhy vlády. Výhľad skutočne príliš optimistický nie je. Platy sú však na tom optimizme postavené. V tom môže byť problém.

Významným varovaním je aj to, že niektoré firmy vyplácajú svojim ľuďom už dlhšie vyšší plat, než o koľko zvyšujú svoj výkon. Platia teda viac, ako si môžu dovoliť. Aj štátna pokladnica, prepadajúca sa do ohromných dlhov, svojim zamestnancom prilepšila. Napriek tomu odmeny učiteľov, lekárov sú stále nízke. Štát sa však aj pri ich nevalnej úrovni zadlžuje. Útechou môže byť, že platy výrazne rastú predovšetkým v profesiách, ktorým sa darí. Pokiaľ by sa dalo o každej firme povedať, že platí ľuďom iba to, čo si môže dovoliť, je všetko v poriadku. Potom by žiadne problémy ehrozili. Priemer je síce veľmi často nepresným číslom, predsa však o niečom vypovedá. V tomto prípade to, že sa nájde ešte stále priveľa firiem, kde to tak nie je.

Na rast platov sa rýchlo zvyká. Pokiaľ navyše pre väčšie útraty porastú ceny, stúpne i tlak odborárov na výraznejšie pridanie. A znovu je tu začarovaný kruh s nízkou životnou úrovňou na konci. Odborníci predpovedajú, že o päť rokov bude na Slovensku priemerná mzda okolo 15-tisíc Sk. V krajinách EÚ síce platy tak rýchlo nerastú, napríklad v Nemecku to bolo vlani o necelé štyri percentá, ale vynulovanie náskoku nám bude trvať ešte veľmi dlho a dočkajú sa ho až ľudia, ktorí sú na začiatku pracovnej kariéry. Podľa vlaňajšej štúdie Svetovej banky to bude trvať možno aj tridsať rokov.

Eleonóra Bujačková