Štátne výdavky nie sú potrebné

Mimoriadne štátne výdavky, ktoré realizovala americká administratíva do súkromného sektora, podliehajú ostrej kritike zo strany svetových ekonómov. Na margo tohto problému sa pre nemecký týždenník Der Spiegel vyjadril aj nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman. „Štátne výdavky sú všetko iné ako žiaduce a potrebné,“ konštatoval Friedman. Svoju kritiku opiera o argument, že nadmerné zásahy štátu do podnikového sektora svojím spôsobom deformujú trh. Ako konkrétny príklad uvádza schválenú finančnú injekciu v objeme 15 mld. USD pre letecké spoločnosti. Podľa Friedmana by letecké firmy mali získať určité odškodnenie iba za krátke obdobie po udalostiach z 11. septembra, keď bola ekonomická aktivita takmer všetkých subjektov v Spojených štátoch paralyzovaná.

Na začiatku októbra predstavil americký prezident George Bush základné princípy stimulačného balíka pre US hospodárstvo. V tejto stratégii však hlavnú úlohu zohráva zníženie daňového zaťaženia, ktoré nesie so sebou menšie riziko v porovnaní s priamou finančnou pomocou. Expanzívna fiskálna politika v kombinácii so znižovaním kľúčových úrokových sadzieb by mala zvýšiť podnikateľské investície, podporiť dôveru spotrebiteľov a v konečnom dôsledku posunúť ekonomiku na trajektóriu hospodárskej expanzie. Otázkou však zostáva primeranosť stimulačných opatrení, ktoré by v prípade zlého odhadu reálnych potrieb hospodárstva mohli predstavovať záťaž v podobe nárastu dlhodobých úrokových sadzieb. Tie by následne limitovali budúci rast hrubého domáceho produktu. V súčasnosti najviac diskutovaným problémom je možnosť deficitného hospodárenia vlády, ktoré v posledných rokoch dosahovalo výrazné prebytky. Kľúčom k tejto tendencii bol však stabilný rast hrubého domáceho produktu.

Známky spomaľovania vykazovala americká ekonomika už v priebehu minuloročných prezidentských volieb v USA, pričom jedným zo základných kameňov Bushovho plánu prekonania hroziacej recesie bolo zníženie daňového zaťaženia. V 10-ročnom časovom horizonte by malo zníženie daní dosiahnuť až 1,35 bil. USD. Snemovňa reprezentantov minulý týždeň odsúhlasila republikánsky návrh podporného balíčka, ktorý počíta so znížením daní v objeme 100 mld. USD v roku 2002. V priebehu najbližších dní Bush počíta s rovnako pozitívnym stanoviskom zo strany Senátu. Aj keď Senát vo všeobecnosti prijíma Bushov návrh týkajúci sa rozsahu, pripomína potrebu mimoriadnych výdavkov určených na infraštruktúrne projekty. Realizáciou tohto návrhu by malo dôjsť nielen k napumpovaniu peňazí do ekonomiky, ale v neposlednom rade aj k vytváraniu nových pracovných príležitostí. Tento scenár by pomohol riešiť aktuálne rastúcu nezamestnanosť v krajine, ktorá podmieňuje aj konečnú spotrebu domácností. V prípade ak bude nezamestnanosť stúpať, obyvatelia budú menej utrácať a práve obnovenie spotreby domácností je kľúčovým determinantom stabilného hospodárskeho rastu v Spojených štátoch amerických.

So zhoršenou ekonomickou klímou sa musí každý podnikateľský subjekt vyrovnať najmä prostredníctvom znižovania nákladov, ktoré môže obsahovať redukciu počtu zamestnancov, obmedzovanie výroby, ale aj odchod z neefektívnych oblastí podnikania. Týmto spôsobom dochádza k „vyčisteniu trhu“. Nízke úrokové sadzby a obmedzenie daňového zaťaženia predstavujú pomocnú ruku, ktorú vyšle vláda a centrálna banka v ústrety podnikom. Ak však spoločnosti nedokážu túto výhodu dostatočne využiť, je takmer zbytočné podporovať ich existenciu cez priame štátne výdavky.

Marcel Tirpák