Agrokomplex neprekáža

Predvstupovú kapitolu Európskej únie uzavrieme do júla

V rámci predvstupových rokovaní s Európskou úniou v kapitole pôdohospodárstvo Slovensko ustúpilo od viacerých požiadaviek, aby urýchlilo integračný proces. Namiesto 43 ich teraz máme len 28. Ako hovoria predstavitelia agrosektora, nie je to na ujmu našich poľnohospodárov. V zásadných otázkach, ako sú požadované kvóty a limity výroby jednotlivých produktov, ale aj liberalizácia obchodu, nemáme dôvod

ustupovať a naďalej si držíme svoju líniu. V negociáciách sa doteraz nevyskytli vážnejšie problémy a v januári 2002 by sme mali dobehnúť zaostávanie za Českom, Maďarskom a za Slovinskom. Je predpoklad, že do polovice budúceho roka bude aproximovaná celá pôdohospodárska legislatíva. Ak NR SR prijme osobitný zákon, ktorý vytvorí priestor na preberanie niektorých smerníc Európskej komisie, potom sa na Slovensku vytvorí z hľadiska legislatívy prostredie, ktoré bude adekvátne podnikateľskému prostrediu v EÚ. Pôjde aj o vytvorenie primeraných podporných podmienok tomuto rezortu až na jednu výnimku. Tou je výška dotačných podpôr, ktoré sú u nás na úrovni 20 až 25 % v porovnaní s EÚ. Ukazuje sa, že túto osobitne ťažkú kapitolu by sme mohli reálne uzavrieť do 30. júna 2002 alebo najneskôr do konca roka. Ministerstvo pôdohospodárstva by sa tak nestalo brzdou v prijímaní Slovenska do EÚ. Tak by sme sa v roku 2003 mohli zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu. V nasledujúcich dvoch mesiacoch chce ministerstvo pôdohospodárstva predložiť do parlamentu zákon o Štátnej veterinárnej správe. V zákonodarnom zbore je už aj zákon o potravinách. V súčasnosti sa pripravuje aj znenie zákona o tzv. protinákazovej pokladnici, z ktorej by sa v budúcnosti hradili straty poľnohospodárov, spôsobené napríklad chorobami zvierat a podobne, pričom jej financovanie bude z viacerých zdrojov. Do marca 2002 by zákon mala schváliť vláda. Táto zákonná norma je dôležitá preto, lebo znižuje riziko podnikania v poľnohospodárstve. Nákazová situácia sa stáva zložitejšou a nie je to spôsobené len chorobou BSE. Do procesu znižovania rizík sa musí zapojiť nielen štát, ale aj samotní podnikatelia, teda chovatelia hospodárskych zvierat a spracovatelia živočíšnych produktov. Takáto kombinácia je úplnou samozrejmosťou. Postupne, ako bude fond naberať na sile, štát začne pomaly odchádzať od konkrétnej každoročnej pomoci poľnohospodárom. Takéto fondy sú na Západe vytvorené aj pre iné sektory pôdohospodárstva, lebo tento rezort je pre podnikateľov jeden z najrizikovejších. Viaceré neočakávané situácie podnikatelia nemôžu a nedokážu celkom ovplyvniť, ba niekedy ani predvídať.

Slovensko sa nebráni ani vstupu zahraničných farmárov. Napríklad Dáni sa pripravujú u nás podnikať na troch miestach, kde chcú začať s veľkochovom hospodárskych zvierat. Pôda sa však zásadne nebude predávať, ale iba prenajímať. Aj v Európe je podobný trend. Už nie je predmetom predaja a kúpy, ale nájmu. Viaceré krajiny Európskej únie, napríklad Belgicko, majú užívacie právo na pôdu dokonca zakotvené v podobe dedičského práva. Teda potomkovia farmára, ktorý hospodári na prenajatej pôde a plní si nájomné zmluvy, majú nárok na zdedenie užívacieho práva k pozemkom. To je moment, ktorému by sme sa nemali na Slovensku brániť. V poľnohospodárstve by nás to o ďalší krok priblížilo k zvyklostiam uplatňovaných v poľnohospodárskej politike vyspelých krajín.

Vladimír Turanský