Vinohradníci sa konečne dočkali

Dňa 4. októbra 2001 schválil parlament vinohradníckou verejnosťou dlhoočakávanú novelu zákona č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov. K tejto novele zákona došlo na základe úlohy, ktorá vyplynula z návrhu Koncepcie agrárnej a potravinovej politiky do roku 2005 a Koncepcie lesníckej politiky do roku 2005 prerokovanej a schválenej vládou SR v septembri 2000. Hlavným zámerom novely zákona, vyplývajúcim z tejto úlohy, bola úprava sadzby dane pri tichom víne na nulovú sadzbu pri jeho zachovaní ako predmetu dane s cieľom podporiť výrobu vína v SR. Pokiaľ ide o uplatnenie nulovej sadzby dane na tiché vína, takáto sadzba dane má oporu v ustanovení článku 5 smernice č. 92/84/EHS k približovaniu sadzieb spotrebných daní na alkohol a alkoholické nápoje. V krajinách EÚ sa sadzba dane na tiché vína uplatňuje rôzne, typické je použitie nulovej sadzby v tzv. vinársky produkčných krajinách (Grécko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Taliansko), kým v ostatných krajinách sa uplatňujú pozitívne sadzby, ktoré sú v niektorých prípadoch až extrémne vysoké (napr. vo Švédsku je to 318,99 EUR/hl). Výnimkou je Francúzsko, ktoré patrí k najväčším svetovým producentom vína vôbec, napriek tomu používa pozitívnu sadzbu dane 3,35 EUR na hektoliter, v prepočte približne 1,45 Sk na liter, čo je menej ako v SR doteraz uplatňovaná sadzba dane. Vysoký výnos dane sa však dosahuje veľkým objemom výroby a vysokým počtom platiteľov dane (viac ako 500 tis.).

V nadväznosti na hlavný zámer návrhu zákona, a to uplatnenie nulovej sadzby dane na tiché vína novelou zákona sa v § 4 z okruhu platiteľov dane vypúšťajú definície „vinárov“ a „iných fyzických osôb“, čo sú špecifické pojmy definované na účely zákona. Ide o radových občanov vyrábajúcich víno pre svoju vlastnú spotrebu. Týmto sa pri uplatnení nulovej sadzby dane odstráni zbytočná administratíva spojená s ich ďalšou evidenciou a oznamovacími povinnosťami. Táto zmena ovplyvňuje tiež znenia viacerých ustanovení zákona (§ 8, § 9, § 12 a § 15), z ktorých bol vypustený text týkajúci sa uvedených platiteľov, súčasne sa automaticky bez zbytočného administrovania ruší ich registrácia ako platiteľov dane ku dňu predchádzajúcemu dňu nadobudnutia účinnosti zákona, t. j. k 31. októbru 2001, keďže novela zákona nadobúda účinnosť 1. novembra. Právnické a fyzické osoby vyrábajúce a dovážajúce víno v rámci podnikateľskej činnosti naďalej ostávajú platiteľmi dane, a to i napriek nulovej sadzbe dane

tichých vín.

Zmena definície predmetu zdanenia v § 2 znamená predovšetkým zladenie s ustanoveniami smernice č. 92/83/EHS. Aj keď vo všeobecnosti sa za víno považujú iba nápoje vyrobené z hrozna, podľa ustanovenia čl. 15 uvedenej smernice sa na potreby uplatnenia spotrebnej dane na ostatné kvasené nápoje prihliada ako na víno, z čoho logicky vyplýva, že na konštrukciu definície predmetu dane nie je rozhodujúca surovina, z ktorej bol nápoj vyrobený, ale predovšetkým spôsob a technológia jeho výroby, ako aj celkový objem alkoholu obsiahnutý v nápoji. Ten je predovšetkým rozhodujúci na zatriedenie výrobku z hľadiska uplatnenia príslušnej sadzby dane. Predmetom dane budú teda tiché vína, šumivé vína a tzv. medziprodukty, pričom pre všetky druhy tichých vín platí nulová sadzba dane. V každom prípade ide o rozšírenie predmetu dane, pretože súčasný platný právny stav kvasené nápoje vyrobené z iných surovín ako z hrozna a medziprodukty ako daňové kategórie nepozná. Pokiaľ ide o pojem medziprodukty, ten nemožno zamieňať s pojmom polotovary, ako by na prvý pohľad mohlo vyplývať z jeho názvu a ako k tomu došlo aj v poslaneckých laviciach pri prerokúvaní návrhu novely zákona. V prípade medziproduktov ide vždy o hotové výrobky určené už na konečnú spotrebu vyrobené spravidla na báze vín, avšak v rámci technologického postupu pri ich výrobe dochádza k pridaniu alkoholu alebo obohateniu pridaním cukru, zahusteného muštu a pod. Pritom celkový obsah alkoholu v hotovom výrobku nesmie prekročiť 22 % jeho objemu, v opačnom prípade už bude takýto výrobok podliehať spotrebnej dani z liehu. Najcharakteristickejším predstaviteľom medziproduktov sú z tuzemských i z dovážaných výrobkov iba vermúty. Z dovážaných výrobkov sú to okrem vermútov také vína ako Porto, Madeira, Sherry, Setubal, Malaga a mnohé iné podobné likérové vína pochádzajúce z rôznych oblastí sveta.

Najmä výrobcovia a dovozcovia perlivých a sýtených vín by si mali všimnúť novú definíciu šumivých vín, ktorá už navzájom neodlišuje tieto vína údajmi na etikete, ale spôsobom uzatvorenia. Akékoľvek perlivé víno alebo sýtené víno, ktoré bude uzatvorené spôsobom typickým pre šumivé vína (zátka v tvare hríbika zachytená pomocou pridržiavacieho zariadenia), zdaní sa sadzbou dane šumivých vín.

Vzhľadom na povinnosť postupného prispôsobovania legislatívy Slovenskej republiky k predpisom EÚ sa v súlade s ustanoveniami článkov 9, 13 a 18 smernice č. 92/83/EHS k harmonizácii štruktúry spotrebných daní na alkohol a alkoholické nápoje mení základ dane z litra na hektoliter. Pokiaľ ide o sadzby dane, pri šumivom víne sa zaokrúhľuje súčasná sadzba dane 23,30 Sk/liter pri súčasnej zmene základu dane z litra na hektoliter na 2400 Sk/hl. Pre šumivé vína s obsahom alkoholu najviac 8,5 % objemu sa v súlade s ustanoveniami smernice č. 92/84/EHS čl. 9 ods. 3 a čl. 13 ods. 3 zavádza znížená sadzba dane. Táto sadzba je vo výške podielu percentuálneho obsahu alkoholu takýchto šumivých vín zo štandardného percentuálneho obsahu alkoholu v šumivých vínach 11,5 %, t. j. 73 %. K zaokrúhleniu sadzby dane došlo aj pri novozavedenom predmete dane, ktorým sú medziprodukty, a to z doterajších 16,30 Sk/liter na 1700 Sk/hektoliter. Okrem tuzemských a dovážaných vermútov sa takto mierne zvýšená sadzba dane uplatní predovšetkým na uvedené dovážané výrobky, ktoré sa v súčasnosti zdaňujú len ako tiché vína, teda vo výške 5 Sk/liter, čo je vzhľadom na charakter týchto výrobkov (vyšší obsah alkoholu) neopodstatnené daňové zvýhodnenie, ktoré navyše nie je v súlade s ustanoveniami smernice č. 92/84/EHS, keďže minimálna sadzba dane pre tento druh tovaru je 45 EUR/hl, teda 1961 Sk/hl. V krajinách EÚ sa medziprodukty zdaňujú minimálne na úrovni zdanenia šumivých vín, spravidla je však toto zdanenie oveľa vyššie práve vzhľadom na podstatne vyšší obsah alkoholu v takýchto výrobkoch. V prípade medziproduktov ide o tovar konzumovaný len príležitostne, a preto nemožno pri uplatnení sadzby dane na úrovni minimálnej sadzby alebo sadzby dane rovnajúcej sa sadzbe dane uplatňovanej pri šumivom víne hovoriť o sociálnych dosahoch. Z tohto dôvodu bude musieť byť sadzba dane uplatňovaná na medziprodukty perspektívne ešte upravená.

Na záver konštatovanie, že na základe uplatnenia nulovej sadzby dane na tiché vína je možné uvažovať so znížením cien týchto vín len v teoretickej rovine.

Peter Šubík

Tabuľka:

Triedenie vín podľa definície predmetu dane

Kód KN Pôvod

alkoholu Obohatenie

cukrom Prídavok

alkoholu Obsah alkoholu

v % obj.

viac ako najviac Daňová

kategória Ustanovenie

smernice 92/83/EHS

2204, 2205 kvasením nie nie 1,2 15 víno čl. 8 bod 1.

prvá zarážka

2204, 2205 kvasením nie nie 15 18 víno čl. 8 bod 1.

druhá zarážka

2204, 2205, 2206 kvasením nie áno 1,2 10 víno čl. 12 bod 1. prvá zarážka

2206 kvasením nie nie 10 15 víno čl. 12 bod 1. druhá zarážka

2204 10, 2204 21 10,

2204 29 10, 2205 kvasením nie nie 1,2 15 šumivé víno* čl. 8 bod 2.

druhá zarážka

2204 10, 2204 21 10,

2204 29 10, 2205,

2206 00 31, 2206 00 39 kvasením nie áno 1,2 13 šumivé víno* čl. 12 bod 2.

druhá zarážka

2206 00 31, 2206 00 39 kvasením nie nie 13 15 šumivé víno* čl. 12 bod 2.

tretia zarážka

2204, 2205, 2206 kvasením nie áno 10 15 medziprodukt čl. 17 ods. 1

2204, 2205, 2206 kvasením nie áno 15 18 medziprodukt čl. 17 ods. 1

2204, 2205, 2206 kvasením áno nie 15 18 medziprodukt čl. 17 ods. 1

2204, 2205, 2206 kvasením áno áno 15 18 medziprodukt čl. 17 ods. 1

2204, 2205, 2206 kvasením spôsob vzniku celkového objemu alkoholu v tomto prípade už nerozhoduje 18 22 medziprodukt čl. 17 ods. 1

2204, 2205, 2206 kvasením spôsob vzniku celkového objemu alkoholu v tomto prípade už nerozhoduje viac ako 22 lieh čl. 20

druhá zarážka

*tovar naplnený vo fľašiach uzavretých zátkou v tvare hríbika zachytenou pomocou pridržiavacieho zariadenia alebo ktorého pretlak spôsobený uvoľneným oxidom uhličitým je 3 bary alebo viac

Zdroj: MF SR