DPH a registračné pokladnice

Nášmu dodávateľovi daňový úrad medzičasom zrušil registráciu DPH. Tento nám však naďalej dodával tovar a vystavoval daňové doklady s DPH. Pri nasledujúcej daňovej kontrole odpočtu DPH nám daňový úrad neuznal nárok na odpočet dane z daňových dokladov tohto dodávateľa s poukázaním na porušenie § 20 ods. 2 zákona o DPH. Konal správne? Ak áno, akú má možnosť daňový subjekt reálne odkontrolovať všetkých svojich dodávateľov, či sú alebo nie sú platiteľmi DPH, keď sa za nich vydávajú a zároveň disponujú registráciou vystavenou daňovým úradom?

- Zo zadania usudzujeme, že ste sa stali obeťou pomerne kuriózneho omylu vášho dodávateľa. Tento sa po zrušení registrácie platiteľa dane mal prestať správať ako platiteľ dane a nemal ďalej vydávať riadne daňové doklady s DPH. Dodávateľ vás, žiaľ, uviedol do omylu, svojím konaním vám spôsobil škodu, ktorú by ste si mali právne dostupnými prostriedkami od neho vymáhať.

Daňový úrad postupuje správne, lebo má oporu v hmotno-právnom predpise, a to ustanovení § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ak platiteľ dane nemá k dispozícii daňový doklad vystavený iným platiteľom dane, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, potom nesplnil zákonný predpoklad na uplatnenie vstupnej dane.

Naše firemné vozidlo malo menšiu dopravnú nehodu. Máme opravu poškodeného auta zaúčtovať ako škodu alebo ako opravu? Máme nárok na odpočet DPH z faktúry za opravu, ktorú nám poslal autoservis?

- V praxi je dôležité rozlíšenie medzi škodou a opravou. Štát sa nechce daňovo podieľať na neproduktívnych nákladoch podnikateľských subjektov a škody sú takýmito neproduktívnymi nákladmi. Upozorňujeme však na platnú definíciu škody. Škodou sa rozumie také fyzické znehodnotenie nehmotného majetku alebo hmotného majetku, ktoré predstavuje jeho neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie z objektívnych alebo zo subjektívnych príčin. Škoda sa účtuje na účet 582 - Manká a škody. Odstrániteľné poškodenie je však opravou, ktorá sa účtuje na účet 511 - Opravy a udržiavanie.

Vaša spoločnosť má nárok na odpočet DPH na vstupe z faktúry od autoservisu za opravu havarovaného auta. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty má platiteľ nárok na odpočet dane, ak ide o prijaté zdaniteľné plnenie na účely uskutočňovania zdaniteľných plnení. Táto základná požiadavka je splnená, lebo opravené auto bude plniť úlohy spoločnosti. Samozrejme, musia byť splnené aj ďalšie parametre zakladajúce nárok na odpočet podľa § 20 ods. 2 citovaného zákona.

Podľa súčasného znenia zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov už nemusíme odpisovať investičný majetok? Nebude to mať skresľujúci vplyv na kalkulácie cien?

- Majetok používaný pri podnikaní sa opotrebováva. Vyjadrením opotrebenia majetku je jeho odpisovanie. Opotrebenie je objektívnou skutočnosťou. Prax musí na tento fakt vhodne reagovať napr. šetrným používaním majetku, jeho opravovaním a udržiavaním, až napokon jeho výmenou za nový. V ekonomike podniku má kalkulácia s opotrebením majetku trvalý význam. V ekonomickej literatúre sa často pre označenie opotrebenia používa aj pojem amortizácia.

Opotrebením (amortizáciou) sa postupne prenáša hodnota majetku do hodnoty (ceny) výrobkov alebo služieb. Z ekonomického hľadiska teda amortizácia vystupuje ako nákladová položka. Odpisy vyjadrujú mieru opotrebenia majetku a súčasne časť hodnoty majetku, ktorá už bola prenesená do hodnoty výrobkov alebo služieb. Slovenská legislatívna úprava rozlišuje účtovné odpisy a daňové odpisy.

Dobrovoľnosť odpisovania platí len na daňové účely podľa § 26 ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na účtovné účely platí povinnosť odpisovať z dôvodu verného zobrazenia majetku a hospodárskeho výsledku účtovnej jednotky. Účtovný odpisový plán musí zohľadňovať opotrebenie majetku v konkrétnych prevádzkových podmienkach. Vyplýva to z ustanovenia § 7 a § 28 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Účtovníctvo tak naďalej tvorí podklady o odpisovaní investičného majetku, ktoré môžu slúžiť aj na kalkulácie a cenotvorbu.

Musíme používať elektronickú registračnú pokladnicu aj v prípade, ak vystavujeme faktúry?

- Na základe znenia vyhlášky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov, ako aj z doterajšej aplikačnej praxe usudzujeme, že v takom prípade nemusíte vykonávať evidenciu tržieb cez elektronickú registračnú pokladnicu. Významná na posúdenie tejto veci je identifikácia, čo sa rozumie prijatím úhrady v hotovosti. Podľa § 2 citovanej vyhlášky sa za príjem úhrady v hotovosti považuje príjem peňazí v hotovosti, a to bankoviek a mincí platnej meny; za úhradu v hotovosti sa nepovažuje úhrada pohľadávky a úhrada dobierky.

Z uvedeného vyplýva, že nevyhnutným predpokladom na vznik povinnosti evidencie tržieb cez elektronické registračné pokladnice je prijímanie úhrady v hotovosti. Za prijatie úhrady v hotovosti sa však nepovažuje prijatie úhrady pohľadávky. Pohľadávka v praxi vzniká tak, že sa vystaví faktúra a prijatá úhrada sa zaúčtuje ako zánik pohľadávky. Obsah faktúry nie je záväzne upravený, možno ho odvodiť z povinných náležitostí podľa § 11 zákona o účtovníctve, prípadne ak ide o registrovaného platiteľa DPH potom má faktúra aj obsahové náležitosti daňového dokladu podľa § 15 zákona o DPH. Za nepoužívanie elektronickej registračnej pokladnice hrozí sankcia od 10-tisíc Sk do 100-tisíc Sk tak, ako to vyplýva z § 35 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Ing. Vladimír Pastierik

HZ Prievidza, s. r. o.