Priemerný zárobok a mzda

Pracujem u zamestnávateľa, ktorý realizuje výpočet priemerného zárobku na pracovnoprávne účely osobitným spôsobom a predpokladám, že spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom o mzde. Zamestnávateľ vychádza z ročného fondu pracovného času vrátane sviatkov pripadajúcich na pracovný deň zamestnanca (2088 hodín), ktorý vydelí štyrmi a dostane, koľko hodín pripadne z ročného fondu pracovného času na jeden štvrťrok (522 hodín). V príslušnom štvrťroku, ktorý je rozhodným obdobím, odpočíta hodiny, za ktoré bola poskytnutá náhrada mzdy (72 hodín). Obdobne postupuje aj pri určení mzdy, ktorá sa zahŕňa do základne na výpočet priemerného zárobku, a to tak, že mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve - základná mzda (8500 Sk) + osobné hodnotenie (2125 Sk) násobí tromi a odpočíta od nej náhrady mzdy, ktoré boli poskytnuté zamestnancovi v rozhodnom období, t. j. v 2. štvrťroku 2001 (za apríl 2460 Sk, za máj 984 Sk a za jún 984 Sk). Sumu takto zistenej celkovej mzdy v rozhodnom období (v 2. štvrťroku) vydelí modifikovaným počtom odpracovaných hodín, a takto dostane hodinový priemerný zárobok. V skutočnosti som v 2. štvrťroku 2001 odpracovala 448 hodín (v apríli 128 hodín, v máji 168 hodín a v júni 152 hodín) a bola mi zúčtovaná za 2. štvrťrok 2001 mzda celkovo v sume 32 891 Sk (za apríl 9714 Sk, za máj 11 641 Sk a za jún 11 536 Sk). Aký je váš názor na metodiku zamestnávateľa, podľa ktorej zisťuje priemerný zárobok a chcela by som tiež vedieť, aký by mal byť môj hodinový priemerný zárobok zistený na pracovnoprávne účely k 1. 7. 2001?

- Je jednoznačné, že metodika, podľa ktorej zamestnávateľ zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely, je v rozpore so zákonom č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mzde“).

V § 17 ods. 1 zákona o mzde je ustanovené, že priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období. Z uvedeného je teda zrejmé, že musí ísť o mzdu skutočne zúčtovanú (v rozhodnom období) a nie dekrétovanú a tiež o skutočne odpracované hodiny (v rozhodnom období) a nie hodiny, ktoré zamestnávateľ zistil na základe ročného fondu pracovného času pripadajúceho v priemere na jeden štvrťrok.

Podľa metodiky uplatňovanej zamestnávateľom je postup pri výpočte hodinového priemerného zárobku nasledujúci:

Hodiny pripadajúce na jeden štvrťrok 522

Hodiny, za ktoré bola poskytnutá

náhrada mzdy v 2. štvrťroku 2001 - 72

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Hodiny pripadajúce na 2. štvrťrok 2001 450

Mzda za 2. štvrťrok podľa dekrétu 31 875

(10 625 Sk x 3 mesiace = 31 875 Sk)

Poskytnuté náhrady mzdy za 2.

štvrťrok 2001 - 4428

( 2460 Sk + 984 Sk + 984 Sk = 4428 Sk)

Mzda za 2. štvrťrok 2001 27 447

Hodinový priemerný zárobok je podielom mzdy za 2. štvrťrok 2001 a hodín vykázaných zamestnávateľom za 2. štvrťrok 2001 a je v sume 61 Sk (27 447 Sk : 450 hod. = 60,99 Sk).

Postup pri výpočte priemerného hodinového zárobku v zmysle § 17 zákona o mzde je nasledujúci:

Skutočne odpracované hodiny v 2. štvrťroku 2001 448

(128 hod. + 168 hod. + 152 hod. = 448 hod.)

Skutočne zúčtovaná mzda v 2. štvrťroku 2001 32 891

(9714 Sk + 11 641 Sk + 11 536 Sk = 32 891 Sk)

Hodinový priemerný zárobok je podielom skutočne zúčtovanej mzdy v 2. štvrťroku 2001 a skutočne odpracovaných hodín v 2. štvrťroku 2001 a je v sume 73,40 Sk (32891 Sk : 448 hod. = 73,41741 Sk).

Z porovnania priemerného hodinového zárobku podľa metodiky zamestnávateľa a zákonného postupu vyplýva, že v prípade poskytovania náhrady mzdy v 3. štvrťroku 2001 bude zamestnanec neoprávnene zamestnávateľom poškodený v sume 12,40 Sk na hodinu (73,40 Sk – 61 Sk = 12,40 Sk). V prípade rovnakého postupu zo strany zamestnávateľa aj v ďalšom období bude poškodzovanie zamestnanca pokračovať aj v ďalších štvrťrokoch. Poškodený zamestnanec by mal preto na uvedenú nesprávnu prax zamestnávateľa upozorniť a požiadať ho o vykonanie nápravy vrátane doplatenia náhrad zo mzdy v zmysle § 263 Zákonníka práce, podľa ktorého je lehota na uplatnenie peňažných nárokov (aj mzdových nárokov) tri roky.

Zamestnávateľ so zahraničnou majetkovou účasťou zúčtoval zamestnancom za celoročné výsledky práce odmenu v marci 2001, pričom celú sumu ročnej odmeny zahrnul do základne pre výpočet priemerného zárobku v prvom štvrťroku 2001. Je postup zamestnávateľa v súlade s právnymi predpismi?

V § 17 ods. 8 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o mzde“) je ustanovené, že ak sa zamestnancovi v rozhodnom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) tejto mzdy sa zahrnie do hrubej mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období.

Aj zamestnávateľ so zahraničnou majetkovou účasťou (právne predpisy SR platia aj pre neho) mal ročnú odmenu zúčtovanú v prvom štvrťroku 2001 v súlade s § 17 ods. 8 zákona o mzde rozdeliť na štyri časti a úmerne k odpracovanému času v jednotlivých štvrťrokoch zahrnúť príslušnú časť odmeny do základne pre výpočet priemerného zárobku. Tým, že zamestnávateľ zahrnul ročnú odmenu do prvého štvrťroku 2001, došlo k neúmernému zvýšeniu priemerného hodinového zárobku, ktorý sa používal po celý druhý štvrťrok 2001. Je pravdepodobné, že uvedeným postupom došlo zo strany zamestnávateľa k výraznému poškodeniu zamestnancov, pretože možno predpokladať, že zamestnanci si prevažnú časť dovolenky čerpali v letných mesiacoch (júl a august), t. j. v treťom štvrťroku, keď sa už poskytnutá ročná odmena (zúčtovaná ako jednorazová odmena) nemohla prejaviť v priemernom hodinovom zárobku zamestnancov.

Poškodení zamestnanci by mali požiadať zamestnávateľa o nápravu chyby, ktorá vyplynula, resp. môže ešte vyplynúť z jeho nezákonného postupu pri zisťovaní priemerného zárobku na pracovnoprávne účely v jednotlivých štvrťrokoch 2001.